Revolúcia v diagnostike: Vďaka bielkovinám v krvi by sme mohli odhaliť Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu ešte pred prvými príznakmi
Vedci objavili unikátne bielkovinové podpisy, ktoré môžu odhaliť mozgové ochorenia ešte pred príznakmi.
Predstav si, že by si sa mohol dozvedieť o riziku vážnych ochorení mozgu, ako je Alzheimer, Parkinson či ALS, ešte skôr, než sa objavia prvé príznaky. A to len na základe analýzy tvojej krvi alebo mozgovomiechového moku. Presne týmto smerom sa uberá najnovší výskum, ktorý má potenciál kompletne zmeniť spôsob, akým diagnostikujeme neurodegeneratívne ochorenia.
Vďaka obrovskému medzinárodnému výskumnému projektu s názvom Global Neurodegeneration Proteomics Consortium (GNPC), ktorý analyzoval viac ako 18 000 vzoriek krvi a mozgovomiechového moku, vedci dokázali identifikovať unikátne bielkovinové „podpisy“ jednotlivých chorôb. A čo je ešte zaujímavejšie, tieto podpisy sa objavujú ešte skôr, ako sa choroba prejaví klinicky. Upozornil na to portál Science News.
Proteíny ako tajní informátori
Tvoje telo denne produkuje milióny rôznych bielkovín. Niektoré z nich fungujú ako malé roboty, ktoré zabezpečujú správne fungovanie buniek. Keď sa však niečo pokazí, napríklad sa proteíny začnú nesprávne skladať, môže to byť signál, že sa v tvojom tele niečo deje. Práve takéto „zlé“ proteíny sa podieľajú na vzniku neurodegeneratívnych ochorení.
Vedci zistili, že napríklad ľudia s génom APOE4 (najväčší genetický rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu) majú v krvi špecifický vzor bielkovín, ktorý súvisí so zápalom. A to dokonca aj vtedy, keď ešte nemajú diagnostikovanú žiadnu chorobu. Znamená to, že APOE4 zrejme spôsobuje dlhodobý zápal v mozgu, čo neskôr vedie k poškodeniu nervových buniek.
Rozdiely medzi chorobami pod mikroskopom
Jednou z prelomových častí výskumu bolo porovnanie „odtlačkov“ bielkovín pri rôznych ochoreniach. Vedci dokázali rozlíšiť Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu, frontotemporálnu demenciu aj ALS na základe jedinečných vzorcov starnutia tkanív a zmien v bielkovinách. Dokonca aj medzi podobnými chorobami existujú jemné rozdiely, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť s presnejšou diagnózou.
Neprehliadni
Zaujímavým zistením bolo aj to, že zatiaľ čo Alzheimerova choroba priamo súvisí so starnutím mozgu, pri Parkinsonovej chorobe sú zmeny výraznejšie v iných častiach tela. To len potvrdzuje, že mozgové choroby nevznikajú izolovane, ovplyvňuje ich celkový stav organizmu.
Čo to znamená pre budúcnosť?
Ak sa tieto výsledky potvrdia aj v ďalšom výskume, mohli by sme sa dočkať krvných testov, ktoré včas odhalia riziko ochorení ako Alzheimer alebo Parkinson. Takéto testy by mohli výrazne pomôcť s včasnou liečbou alebo dokonca prevenciou, napríklad kontrolou zápalových procesov v tele.
Zároveň ide o prvýkrát, čo sa vedcom podarilo spojiť tak veľké množstvo údajov z rôznych krajín, výskumov a pacientov. Vďaka tomu vzniká databáza, ktorú môžu využívať ďalší vedci po celom svete. A to bez toho, aby museli začínať od nuly.
Jeden liek na viac chorôb?
Možno to znie ako z filmu, ale ak sa podarí nájsť spoločné biologické mechanizmy naprieč rôznymi chorobami, mohli by sme raz vyvinúť jeden liek, ktorý pomôže pacientom s rôznymi typmi demencií či neurodegeneratívnych porúch. To je však zatiaľ len hypotéza, aj keď veľmi sľubná.
Kým sa tak stane, vedci pokračujú v ďalšej fáze výskumu, tentokrát už aj s dátami z krajín Južnej Ameriky, Ázie či Afriky. Výsledky by mohli priniesť ešte presnejší pohľad na to, ako sa tieto choroby rozvíjajú v rôznych populáciách.
