Môže sa ti pamäť v mozgu minúť rovnako ako v počítači? Toto hovoria odborníci
Je možné, aby sme spomienkami zapratali celú pamäť nášho mozgu?
Naša pamäť je jednou z najimpozantnejších vlastností človeka. V mozgu dokážeme ukladať tisíce spomienok a skúseností, ktoré nám pomáhajú existovať a fungovať v každodennom živote. Je ale možnosť, že našu pamäť zaplníme na maximum, podobne, ako vieme zaplniť napríklad voľné miesto v počítači? Na tému upozornil portál Live Science.
Určite si mal nejedenkrát pocit, že si mal hlavu ako balón a že aj keby si sa snažil ako chceš, ďalšie informácie do nej nedostaneš. Najčastejšie sa s týmto pocitom stretávajú študenti pred dôležitou skúškou alebo keď sa musíš niečo naučiť, napríklad pri prezentovaní projektu v práci. Výskumníci ale upokojujú, že sa nemusíš obávať, “voľné miesto” v našom mozgu funguje diametrálne odlišne a nedá sa tak ľahko zaplniť.
“Momentálne neexistuje významný limit toho, koľko informácie dokáže mozog uložiť. Spomienky vnímame ako dáta, ktoré mozog používa na pochopenie prítomného okamihu a spôsob, akým vieme predpovedať budúcnosť. Rovnako naše spomienky slúžia ako lešenie, ktoré nám pomáha učiť sa nové veci,” hovorí Elizabeth Kensinger, neurologička z Boston College.
Prečo sa nám neminie v mozgu voľné miesto?
Lenže prečo nedokážeme tak jednoducho zaplniť našu pamäť? Mozog je predsa orgánom s jasne definovanými rozmermi, preto je logické, že má určitú kapacitu. Výskumníci vysvetľujú, že trik sa ukrýva v tom, ako náš mozog ukladá nové spomienky. Keď sa niečo naučíme, alebo niečo prežijeme, mozog neukladá túto spomienku ako izolovaný súbor “spomienka.rar”.
Namiesto toho sa jedna spomienka ukladá naprieč množstvom odlišných neurónov, čo nazývame engram. Engram označuje skupinu mozgových buniek prepojených a roztrúsených po niekoľkých odlišných mozgových regiónoch. Zároveň platí, že jeden neurón môže hrať úlohu pri obrovskom množstve rozdielnych spomienok.
Predstav si napríklad narodeninovú oslavu. Táto veselá udalosť sa v mozgu neukladá ako jeden súbor. Namiesto toho sa pri rekonštrukcii spomienok používajú rozdielne neuróny pre farbu balónov, chuť torty, či zvukov tvojich blízkych. Rozdielne vnemy aktivujú neuróny v rôznych oblastiach mozgu, vo vizuálnom kortexe, chuťovom kortexe, či zvukových systémov. Napríklad samostatný neurón kóduje červenú farbu, samostatný neurón kóduje informáciu, že išlo o balón atď.
Neprehliadni
Keďže jeden neurón môže fungovať pri množstve rôznych kombinácií, mozog vie zakódovať nepredstaviteľne veľké množstvo spomienok. Prečo ale zabúdame?
Výskumníci hovoria, že mozog nie je limitovaný počtom spomienok, ktoré vie uložiť. Napriek tomu už každý niečo zabudol. Prečo sa to ale deje? Vedci aj na túto otázku majú odpoveď. Hovoria, že náš pamäťový systém funguje výrazne pomalšie, než sa život okolo nás odohráva. Každým jedným momentom dostávame nepretržitý tok informácií, no len zlomok z nich sa dostáva do dlhodobej pamäte.
“Ľudská pamäť sa nevyvíjala tak, aby sme si dokázali perfektne vybaviť úplne všetko. Naša pamäť sa vyvíjala na prežitie, čo znamená, že prioritizujeme užitočné informácie a tie nám dovoľujú fungovať vo svete,” hovorí profesorka psychológie a neurovied, Lila Davachi.
Zapamätávame si len to najdôležitejšie
Náš pamäťový systém teda ukladá len tie informácie, ktoré považuje za najnevyhnutnejšie a adaptívne. Jedným dychom ale výskumníci konštatujú, že náš mozog je v tomto procese natoľko dobrý, že máme “extra rezervu” a dokážeme si zapamätať a spätne spomínať aj na niekoľko sentimentálnych vecí.
Rovnako výskumníci hovoria, že ak sa s niečím stretávame opakovane, znova a znova, náš mozog skôr ukladá všeobecné detaily, než každú jednu skúsenosť zvlášť. Naopak, ak sa nám stane niečo špecifické, no významné, iba raz, máme väčšiu tendenciu pamätať si túto udalosť od začiatku dokonca. Ak jazdíš do práce, pravdepodobne si nedokážeš vybaviť každú jednu cestu zvlášť, no máš všeobecné vedomie o tom, ako cesta prebieha. Individuálnu cestu si ale môžeš pamätať, ak sa stalo niečo naozaj mimo normu, napríklad, že si celú cestu išiel za formulou.
