Rekordný vesmírny kolos prepisuje učebnice astrofyziky. Tento brutálny objekt váži 36 miliárd Sĺnk
Astronómovia objavili v jadre galaxie Kozmická podkova čiernu dieru s hmotnosťou 36 miliárd Sĺnk.
Astronómovia zaznamenali objav, ktorý núti astrofyzikov prehodnostiť doterajšie znalosti o vesmíre. V jadre galaxie, ktorá sa volá Kozmická podkova (SDSS J1004+4112), vzdialenej približne 5 miliárd svetelných rokov, sa ukrýva čierna diera tak obrovská, že má hmotnosť až 36 miliárd Sĺnk. Len pre porovnanie, centrálna čierna diera našej Mliečnej dráhy, Sagittarius A*, váži „len“ asi 4 milióny slnečných hmôt.
Už samotná hmotnosť tohto objektu je veľmi zaujímavá, no jeho existencia priniesla vedcom ešte jeden príjemný bonus. Ide o nádherný a dokonale symetrický Einsteinov prstenec. Tento optický úkaz vzniká, keď ohromná gravitácia galaxie zakriví časopriestor, až tak veľmi, že svetlo jasnejšej galaxie za ňou sa ohýba a vytvorí žiariaci kruh. Pre astronómov ide o prirodzenú „vesmírnu lupu“. Pričom z tvaru a veľkosti prstenca možno odvodiť presnú hmotnosť objektu, ktorý ho spôsobil.
Einstein Ring Captured by James Webb Telescope
This stunning image from the James Webb Space Telescope shows a rare Einstein ring — a cosmic illusion where the light from a distant galaxy is bent into a ring by a massive galaxy in the foreground.
Here’s how it works: the… pic.twitter.com/lwrXh6GlrF
— Black Hole (@konstructivizm) July 30, 2025
Kolapsar je masívnejší, než ten v centre našej galaxie
Podľa vedúceho projektu, profesora Thomasa Colletta z University of Portsmouth, sa táto čierna diera pohybuje na hranici teoretického maxima hmotnosti, aké môžu takéto objekty dosiahnuť. Samozrejme, pri úrovni našich znalostí, možno ani to nemusí platiť. Nachádza sa v centre mimoriadne masívnej galaxie, jednej z najväčších, aké sa kedy podarilo pozorovať. Hviezdy v jej blízkosti brázdia priestor neuveriteľnou rýchlosťou – až 400 km/s, čo je samo o sebe dôkazom gigantickej sily gravitácie v centre.
Výsledky boli publikované aj v prestížnom časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Pričom ide o jeden z najpresnejších odhadov hmotnosti čiernej diery vôbec. Presnosť merania prekonáva väčšinu predchádzajúcich prác v tejto oblasti.
Neprehliadni
Za zmienku stojí aj to, že táto čierna diera je momentálne neaktívna. Nepožiera plyn ani hviezdy, a preto nevydáva charakteristické žiarenie ako kvazary. Objavená bola nepriamo a to kombináciou gravitačného šošovkovania, ktoré odhalilo deformáciu svetla, a hviezdnej kinematiky, pri ktorej vedci sledovali pohyb hviezd v galaxii. Spojenie týchto metód poskytlo presný výpočet jej hmotnosti, a to aj na takú obrovskú vzdialenosť.
Čo ešte vo vesmíre objavíme?
Kozmická podkova patrí do tzv. fosílnej skupiny galaxií. Teda pozostatku splynutia viacerých menších galaxií do jedného „obra“. Počas tohto procesu sa pôvodné centrálne čierne diery zlúčili, čím vznikol dnešný kolos. Takáto história môže byť kľúčom k pochopeniu, prečo je táto čierna diera, tak extrémne masívna. Paradoxom je, že vedci pôvodne tento systém skúmali kvôli rozloženiu temnej hmoty. Až analýza získaných dát ukázala, že v centre galaxie sa nachádza rekordne masívny kolapsar.
Tento objav má veľký význam aj pre budúci výskum. Nakoľko existuje predpoklad, že rast galaxií a rast ich centrálnych čiernych dier sú úzko prepojené. Keď kolapsar dosahuje extrémne rozmery, môže uvoľňovať obrovské množstvo energie a tým zastaviť tvorbu nových hviezd. Astronómovia veria, že kombinácia použitých metód v spojení s údajmi z nového Vesmírneho teleskopu Euclid umožní odhaliť ďalšie „spiace“ kolosy, ktoré sa vo vesmíre „skrývajú“ pred našimi teleskopmi.
