Kto prvý postaví jadrový reaktor na Mesiaci? Súboj USA a Číny sa vyostruje
Mesačná noc trvá dva týždne a bez stabilného zdroja energie by žiadna základňa neprežila. USA aj Čína plánujú na Mesiaci postaviť kompaktný jadrový reaktor, ktorý by dokázal dodávať elektrinu celé desaťročia a otvoriť cestu k trvalému osídleniu.
Mesačná noc je nemilosrdná. Trvá takmer dva týždne, počas ktorých na povrchu sú teploty hlboko pod mínus 150 °C a všetko sa zároveň ponorí do tmy. Slnečné panely sú v takýchto podmienkach nepoužiteľné a bez spoľahlivého zdroja energie sa žiadna základňa nezaobíde. Riešením, ale môže byť v podobe kompaktného jadrového reaktora. Na tému upozornil portál ArsTechnica.
Keď sa dnes hovorí o návrate na Mesiac, už nejde o zopakovanie letov Apollo. Cieľom nie je už len vytvoriť stopu topánky do regolitu, ale vybudovať zázemie, ktoré umožní roky trvajúci pobyt. Čína tento plán pretavila do konkrétneho harmonogramu, nakoľko do roku 2035 chce na lunárnom povrchu spustiť jadrovú elektráreň pre svoju medzinárodnú výskumnú stanicu. Američania odpovedajú ešte odvážnejšie: funkčný reaktor by chceli mať spustený už o päť rokov skôr.
Tieto termíny však nie sú číra improvizácia, alebo skôr hádanie sa o tom, kto je lepší, rýchlejší a silnejší. NASA a Ministerstvo energetiky USA už dlhšie testujú malé modulárne reaktory typu Kilopower schopné zabezpečiť desiatky, až stovky kilowattov elektriny bez ohľadu na mesačné cykly.
Už čoskoro môže na Mesiaci „vyrásť“ atómový reaktor, kto prvý ho však postaví?
Využívanie jadrovej energie mimo Zeme má už desaťročia dlhú históriu. Rádioizotopové zdroje napájali sondy Voyager, Cassini či rovery na Marse, teda kde Slnko nestačilo. Organizácia Spojených národov sa tejto téme venuje od roku 1992, keď prijala odporúčania upravujúce bezpečné a transparentné nasadenie jadrových zdrojov vo vesmíre.
Právny rámec stojí na Zmluve o vesmírnom priestore z roku 1967. Tá síce zakazuje privlastňovanie si Mesiaca, no nezakazuje výstavbu zariadení na mierové účely. Prevádzkovateľ energetickej stanice tak môže ovplyvniť dianie vo svojom okolí už len tým, že má infraštruktúru, od ktorej druhé strany môžu byť závislé.
Neprehliadni
Na Mesiaci sa strieda 14 dní intenzívneho denného svetla s rovnako dlhou tmou. Na juhu, v tienistých kráteroch s ľadovými zásobami vody, je solárna energia prakticky nepoužiteľná. Malý jadrový zdroj dokáže dodávať stabilný výkon nepretržite celé desaťročia, môže poháňať ťažobné zariadenia, vedecké prístroje, ale aj systémy na podporu života.
Získať dominanciu nebude práve najľahšie
Z technického hľadiska ide o kompaktné reaktory s pasívnym chladením, navrhnuté tak, aby boli bezpečné aj pri štarte z povrchu Zeme. Napriek tomu existujú obavy, napríklad od potenciálnych nehôd, až po otázky militarizácie Mesiaca. Práve preto sa od lídrov očakáva otvorenosť a spolupráca. Transparentné zdieľanie plánov by mohlo predísť nedorozumeniam a vytvoriť medzinárodný rámec pre bezpečné využívanie energie mimo Zeme.
Budúcnosť Mesiaca sa pravdepodobne nebude merať počtom nových vlajok, ale tým, kto bude schopný vybudovať a riadiť infraštruktúru, ktorá odolá extrémnym podmienkam a umožní trvalé osídlenie. Jadrový reaktor na Mesiaci, tak nemusí byť, len symbolom moci, ale skôr pomocou v novej ére prieskumu. Aj keď, kto bude vlastniť zdroj energie, bude rozhodovať vlastne o všetkom.
