Pred viac ako 10 rokmi objavili na Sibíri záhadné diery. Teraz už vieme, ako vznikli
Záhadné diery v sibírskom permafroste mätú vedcov už viac než desať rokov. Nová štúdia prináša čerstvé vysvetlenie, ktoré spája erupcie so zemným plynom a klimatickými zmenami.
Pred viac ako desiatimi rokmi výskumníci objavili záhadné diery v západnej Sibíri, no v tej dobe si nikto nedokázal vysvetliť tieto záhadné úkazy. Teraz sa na ne pozrel výskumný tím z University of Oslo, ktorý predniesol nové teórie. Upozorňuje na to Science Alert.
Výskumníci našli dôkazy, ktoré pomáhajú vysvetliť, prečo sa záhadné diery formovali práve na polostrovoch Yamal a Gydan, no nie v iných trvalo zamrznutých regiónoch. Prvú zvláštnu dieru výskumníci objavili na polostrove Yamal v roku 2014. Táto diera mala priemer 30 metrov a hĺbku viac ako 50 metrov. Okolo nej sa nachádzal vyvrhnutý materiál, čo znamená, že diera vznikla po nejakej explózii.
Záhadou týchto dier je fakt, že mali steny takmer dokonalo kolmé. Výskumníci ich opísali, akoby ich niekto vykopal pomocou strojov.
Takto to mohlo byť naozaj
Nová štúdia nesúhlasí s prevládajúcou teóriou, že záhadné krátery mohli vzniknúť prostredníctvom nahromadeného metánu, ktorý explodoval pod povrchom. Výskumníci sa na tomto scenári dlho zhodovali a podobné úkazy začali označovať ako plynové krátery.
“Ak by záhadné diery vznikli procesmi, ktoré prebiehajú v sibírskom permafroste a odštartovali ich klimatické zmeny, podobné krátery by sme mohli vidieť naprieč celou Sibírou. To ale nie je ten prípad. Preto veríme, že za vznikom dier musí stáť ešte jeden mechanizmus,” vyjadrila sa Helge Hellevang, vedúca štúdie.
Namiesto toho výskumníci usudzujú, že za erupciu môže teplo a zemný plyn, ktorý sa nachádza hlboko pod permafrostom. Tento materiál uniká hlboko pod zamrznutou zemou a len ten by mohol vytvoriť dostatočnú silu na to, aby vznikla explózia s dostatočnou silou.
Neprehliadni
Táto hypotéza dáva zmysel aj z toho dôvodu, že polostrovy Yamal a Gydan sú najväčšími ložiskami zemného plynu na svete. Autori novej štúdie ale súhlasia s ostatnými výskumami, podľa ktorých klimatické zmeny majú svoj podiel na tom, prečo došlo v týchto oblastiach k erupcii.
Klimatické zmeny sú dôvodom, prečo sa tieto krátery stávajú plne odkryté a môžu sa v nich formovať jazerá. Voda následne oslabuje permafrost a vytvára oveľa tenší poklop, cez ktorý sa následne explózia ľahšie dostane. Výskumníci ponúkli vo svojej práci model, ktorý ponúka veľmi dobré vysvetlenie vzniku kráterov. Stále ale autorov čaká veľa práce.
V nadchádzajúcich výskumoch porovnajú svoj model s reálnymi krátermi. Ak sa model osvedčí, potom môžeme mať v ruke dobré vysvetlenie záhady, ktorá výskumníkov trápi už viac ako dekádu.
Výskumníci vyriešili aj jednu z hlavných záhad Slnka
Ďalšou záhadou, ktorú sa tento rok podarilo výskumníkom vyriešiť, je viac ako 400-rokov stará záhada našej centrálnej hviezdy. Táto záhada sa datuje ešte do čias Galilea Galilei, ktorý v 17. storočí po prvýkrát pozoroval solárne škvrny.
Solárne škvrny môžu na povrchu našej najbližšej hviezdy vydržať niekoľko dní, v niektorých prípadoch až niekoľko mesiacov. Výskumníci ale nevedeli vysvetliť, ako je možné, že sú stabilné a dokážu existovať tak dlhú dobu. Nový výskum túto záhadu vyriešil. Výskumníkom sa podarilo vytvoriť revolučnú metódu, vďaka ktorej majú možnosť analyzovať stabilitu solárnej škvrny. Cez tento nástroj odhalili faktory, ktoré udržiavajú tieto fascinujúce štruktúry stabilné.
Množstvo solárnych škvŕn na povrchu hviezdy nasleduje 11-ročný solárny cyklus. Najviac ich vzniká v momente maximálnej aktivity, kedy sú bežnejšie aj solárne búrky a koronálne výrony hmoty. Výskumníci roky predpokladali, že solárne škvrny ostávajú stabilné kvôli rovnováhe medzi tlakom plynu a magnetickými silami. Dokázať to ale bolo oveľa ťažšie. Prácu výskumníkom komplikovali atmosférické ruchy Slnka. Ak chceš vedieť o tejto záhade viac, do pozornosti ti dávame náš článok.
