400-ročná záhada Slnka môže mať konečne riešenie. Nový výskum nás ochráni pred solárnymi búrkami
Výskumníci zistili, prečo sú solárne škvrny na povrchu Slnka tak prekvapivo stabilné.
Výskumníkom sa podarilo vyriešiť záhadu nášho Slnka, ktorá im lámala hlavu už 400 rokov. Vznikla, keď Galileo Galilei po prvýkrát pozoroval solárne škvrny v 17. storočí.
Solárne škvrny môžu na povrchu našej najbližšej hviezdy vydržať niekoľko dní, v niektorých prípadoch až niekoľko mesiacov. Výskumníci ale nevedeli vysvetliť, ako je možné, že sú stabilné a dokážu existovať tak dlhú dobu. Nový výskum túto záhadu vyriešil.
Ako informuje portál Universe Today, výskumníkom sa podarilo vytvoriť revolučnú metódu, vďaka ktorej majú možnosť analyzovať stabilitu solárnej škvrny. Cez tento nástroj odhalili faktory, ktoré udržiavajú tieto fascinujúce štruktúry stabilné.
“Solárne škvrny sú regióny, kde je magnetické pole Slnka mimoriadne silné, porovnateľné so silou MRI. Pokrývajú však oveľa väčšiu oblasť, častokrát väčšiu, ako celá planéta Zem. Môžeme o nich hovoriť ako o koncentráciách magnetického poľa. Solárne škvrny vyzerajú tmavo, pretože sú chladnejšie ako okolitý solárny povrch. Zaujímavosťou ale je, že keby sme solárne škvrny izolovali od zvyšku hviezdy, v rovnakej vzdialenosti by žiarili jasnejšie ako Mesiac v splne,” hovoria autori výskumu.

Prečo sú solárne škvrny stabilné
Množstvo solárnych škvŕn na povrchu hviezdy nasleduje 11-ročný solárny cyklus. Najviac ich vzniká v momente maximálnej aktivity, kedy sú bežnejšie aj solárne búrky a koronálne výrony hmoty. Výskumníci roky predpokladali, že solárne škvrny ostávajú stabilné kvôli rovnováhe medzi tlakom plynu a magnetickými silami. Dokázať to ale bolo oveľa ťažšie. Prácu výskumníkom komplikovali atmosférické ruchy Slnka.
Autori novej štúdie ale dospeli k prelomovému objavu zlepšením metódy pozorovania, ktorú pôvodne vyvinuli výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka. Nová presnejšia metóda odstraňuje efekt rozmazania, ktorý spôsobuje atmosféra Zeme. S pomocou tejto novej metódy výskumníci analyzovali polarizované svetlo Slnka, čo im dovolilo preskúmať magnetické sily v rámci solárnych škvŕn s mimoriadnou presnosťou.
Neprehliadni
Analýza odhalila, že magnetické sily vo vnútri solárnych škvŕn sú perfektne v rovnováhe vďaka tlaku, čím sa udržiava presná rovnováha. Táto presná rovnováha zároveň vysvetľuje, prečo dokázali solárne škvrny prežiť aj mesiace na turbulentnom povrchu Slnka. Výsledky nového výskumu majú praktické aplikácie. Pochopením presného mechanizmu, ktorý udržiava solárne škvrny stabilné, môžu výskumníci predpovedať, kedy sa stanú nestabilnými a kedy môžu vyprodukovať rizikové vesmírne počasie.
Lepšie predpovede solárnych búrok môžu pomôcť ochrániť naše satelity, elektrické siete, či astronautov pred škodlivou radiáciou. Ľudstvo sa rok, čo rok, stáva závislejšie na technológiách, čo znamená, že sme aj viac ohrození prípadnou masívnou solárnou búrkou. Ak nás zasiahne nečakane, mohla by zničiť elektrické siete, satelity na obežnej dráhe a spôsobiť výpadky elektriny a základných služieb, ktoré by trvali až mesiace.
Preto autori štúdie považujú svoj výskum za dôležitý. Predpovedanie stability solárnych škvŕn môže priniesť spôsob, ako presnejšie predpovedať aktivitu Slnka a vznik solárnych búrok.

Prelomové výskumy Slnka
Nedávno sa aj Európska vesmírna agentúra podelila o svoj úspech. Sonda Solar Orbiter sa po prvýkrát pozrela na póly hviezdy a priniesla nám prvé zábery z južného póla hviezdy.
Polárne oblasti Slnka boli doteraz jednou obrovskou záhadou. Solar Orbiter túto záhadu postupne odhaľuje a zábery, ktoré poskytla nám po prvýkrát ukazujú Slnko z iného uhla, než z uhla rovníka, kde sedí Zem a aj ostatné planéty. Snímky vznikli spoluprácov vedeckých inštrumentov PHI, EUI a SPICE. Ich kombinácia priniesla komplexný obraz o tom, čo sa deje v okolí slnečného pólu a to od magnetických polí až po výrony hmoty. A práve tieto procesy stoja aj za javom zvaným slnečný vietor, teda prúdom nabitých častíc, ktoré môžu zasiahnuť Zem či satelity. Viac o objavoch sondy Solar Orbiter nájdeš v našom článku.