Pred 60 rokmi to bola sci-fi vízia, dnes realita. Táto technológia vyzerá ako obyčajný prach, ale môže ťa špehovať
Inteligentný prach z vízie Stanisława Lema sa stáva realitou. Mikrosenzory monitorujú prostredie aj zdravie, no prinášajú riziko sledovania.
Stanisław Lem mal pomerne výnimočný cit predvídať technologické trendy. V románe Neporaziteľný z roku 1963 predstavil myšlienku roju drobných strojčekov, ktoré, hoci primitívne, dokázali pôsobiť v obrovskej sile, keď sa spojili.
V jeho ponímaní išlo o hrozbu, ktorú človek zvládol nie silou, ale schopnosťou argumentovať a uvedomelo sa rozhodnúť. Lemovi čitatelia vtedy vnímali príbeh ako filozofickú úvahu. Dnes skôr už pôsobí ako predtucha toho, čo sa v laboratóriách formuje pod menom “smart dust“, teda inteligentný prach. Na tému upozornil portál Futurism.
Technológia inteligentného prachu nevznikla v literatúre, ale v rámci vojenských projektov. Americká agentúra DARPA, známa aj vďaka projektu GPS. Spustila už v 90. rokoch prvé štúdie o mikrosenzoroch schopných zhromažďovať informácie priamo z prostredia. Z pôvodne utajenej iniciatívy sa postupom času stal smer výskumu, ktorý už dnes bežne nachádza uplatnenie v priemysle aj zdravotníctve.
Inteligentný prach má pred sebou veľmi zaujímavú budúcnosť
Podstatou nie je samotný prach, ale sieť miniatúrnych senzorov. Teda čipov vybavených meracími modulmi, rádiovým vysielačom a mikroskopickou pamäťou. Tieto „zrnká“ dokážu na diaľku odosielať dáta do nadriadenej jednotky, ktorá ich ďalej spracúva. Už prvé prototypy, predstavené na začiatku milénia pod názvami MICA alebo Spec, boli schopné presne detegovať teplotu, vlhkosť či intenzitu svetla. Odvtedy sa vývoj posunul na úroveň, kde jednotlivé senzory merajú len desatiny milimetra a pri priamom pohľade sú prakticky neviditeľné.
Najnovšie generácie experimentálnych zariadení už zbierajú dáta o zvukových hladinách, či chemickom zložení vzduchu. Vďaka tomu bude možné nielen monitorovať životné prostredie, ale aj medicínskym aplikáciám. Napríklad sledovanie fyziologických parametrov, alebo presné dávkovanie liečiv v tele. A pri masovom nasadení môžu fungovať ako „roj“ senzorov, ktorý dokáže mapovať celé priestory v trojrozmernom zobrazení.
Neprehliadni
Odborníci prirovnávajú takéto možnosti k známej scéne z filmu Twister, kde tisíce drobných sond zbieralo dáta o tornáde. Len s tým rozdielom, že inteligentný prach nepatrí už do sféry fantázie, ale reálnych prototypov.
Podľa portálu Interesting Engineering sa svetový trh s inteligentným prachom v roku 2022 vyšplhal na hodnotu približne 115 miliónov dolárov. Prognózy sú pritom mimoriadne optimistické, do roku 2032 sa hovorí až o 400 miliónoch. Nejde len o labortórnu hračku, investície do tejto oblasti už podnikli aj technologické giganty ako Hewlett-Packard či Emerson Process Management.
Technológia je zatiaľ v začiatkoch
S postupujúcim vývojom však rastú aj etické otázky. Prirodzene sa núka scenár, v ktorom by senzory slúžili na masové sledovanie bez vedomia jednotlivcov. Medzinárodná diskusia sa otvorila aj zásluhou izraelského startupu Stardust Solutions, ktorý avizoval zámer použiť inteligentný prach na čiastočné zastieranie slnečného svitu. Pričom ide o aktivitu, ktorá by už silne narazila na medzinárodné dohody týkajúce sa geo-inžinierstva.
Technológia má pritom stále svoje limity: senzory musia komunikovať s centrálnym spracovaním dát, ich životnosť je krátka a zdroj energie obmedzený. Vedecké tímy preto skúmajú nové riešenia, či už formou využívania ambientných vibrácií, slnečného žiarenia, alebo elektromagnetických polí.
Inteligentný prach sa teda stane už onedlho každodennou realitou, otázkou je v akej podobe. Lemovo varovanie pred rojom mikrostrojov, ktorý si žije vlastným životom, dostáva v 21. storočí až nepríjemnú pachuť reality. Do istej miery, by sa tu dali parafrázovť aj borgské nanosondy zo Star Treku.
