Nemuseli sme vôbec existovať. Život na Zemi vznikol vďaka mimoriadne nepravdepodobnej udalosti, hovoria vedci
Život na Zemi nemusel vôbec vzniknúť. Podľa vedcov z Univerzity v Berne sa z vyprahnutej proto-Zeme stalo miesto plné oceánov len vďaka obrovskej zrážke s telesom Theia, ktorá priniesla vodu aj organické látky.
Keď sa pred miliardami rokov formovala Zem, nebola ani zďaleka miestom, kde by mal šancu vzniknúť život. Chýbali jej látky, ktoré považujeme za nevyhnutné, napríklad voda či organické zlúčeniny uhlíka.
Až jedna obrovská kozmická zrážka, pri ktorej sa naša planéta stretla s iným telesom zvaným Theia, úplne prepisuje jej dejiny. Bez tohto stretu by bola Zem možno dodnes len vyprahnutou skalnatou planétou. Na tému upozornil portál SciTechDaily.
Asi pred 4,56 miliardy rokov vznikla v okolí Slnka proto-Zem, akýsi predchodca dnešnej planéty. Podľa vedcov z Univerzity v Berne sa jej základné chemické zloženie ustálilo počas neuveriteľne krátkeho obdobia. Už približne okolo troch miliónov rokov. Napriek tomu sa na nej nachádzalo len minimum prchavých prvkov. Suroviny ako voda, síra či uhlík, jednoducho nemali šancu ukotviť sa v blízkosti mladého a energeticky žiariaceho Slnka. Zatiaľ čo planéty vo väčšej vzdialenosti si tieto molekuly udržali, Zem mala ostať suchá a nehostinná.
Život na našej planéte je vzácny, no ničíme ho
Ako vedci prišli k týmto záverom? Kľúčom sa ukázalo skúmanie izotopov v horninách a meteoritoch. Zamerali sa na rádioaktívny prvok mangán-53, ktorý sa časom premieňa na chróm-53. Týmto spôsobom získali detailný „časový záznam“ udalostí, ktoré sprevádzali formovanie Zeme. Dáta podľa vedcov neklamú. V podstate išlo o planétu z kameňa, bez tekutín, ale aj bez organických stavebných prvkov.
„Raná Zem vyzerala ako suchá skala, ktorú by sme len ťažko považovali za kolísku života,“ vysvetľuje geológ Daniel Kruttasch.
Otázkou preto zostáva, ako sa z tejto vyprahnutej „guľe“ stalo miesto prekypujúce oceánmi. Najsilnejšia hypotéza hovorí o strete s planetezimálou Theia. Toto teleso, podľa odhadov vo veľkosti Marsu, sa formovalo ďalej od Slnka, v chladnejších oblastiach slnečnej sústavy. Obsahovalo vodu aj uhlíkaté zlúčeniny, ktoré mladej Zemi chýbali. Keď sa tieto dva svety stretli, dôsledkom nebola len tvorba Mesiaca, ale aj prísun materiálu, ktorý sa nakoniec stal základom atmosféry, riek a biologických procesov.
Neprehliadni
Vďaka politikom je možné, že už onedlho nebudeme existovať
Profesor Klaus Mezger, spoluautor štúdie, to zhrnul pomerne jasne:
„Život na Zemi vďačíme náhode. Nebyť zrážky s Theiou, planéta by možno dodnes nebola schopná udržať biosféru.“
Takáto zrážka je v skutočnosti udalosť s mimoriadne malou pravdepodobnosťou. Mars síce kedysi vodu mal, no atmosféru si nedokázal udržať. Venuša zas podľahla skleníkovému efektu. Zem, napriek slabému štartu, dostala od kozmu „dar“ v podobe jedinečného mixu chemických látok. Ukazuje sa, že takýto mix vôbec nemusí byť bežný.
Odborníci sa teraz snažia zrekonštruovať samotný priebeh kolízie. Počítačové modely by mohli presne ukázať, ako z trosiek kolízie vznikol Mesiac. Tak isto aj prečo majú Zem a jej družica také nezvyčajné izotopové stopy. Ak sa tieto hypotézy potvrdia, bude to dôkaz toho, že naša planéta je výsledkom série jedinečných kozmických okolností. A že život na Zemi je možno oveľa väčšia zhoda náhod, ako si dnes pripúšťame.
