Pred 20 rokmi dostali vakcínu proti rakovine. Ich imunita nezmizla ani po desaťročiach. Vedci teraz skúmajú, čo sa odohralo v ich tele
Ženy s pokročilou rakovinou dostali vakcínu pred 20 rokmi a ich imunita funguje dodnes. Vedci teraz skúmajú, čo sa v ich tele stalo a či sa to dá využiť pri liečbe.
Skupina žien s metastatickým karcinómom prsníka dostala pred viac než 20 rokmi experimentálnu vakcínu. Všetky sú dnes nažive. V onkológii ide skôr o anomáliu, nie o bežný výsledok. To je dôvod, prečo sa k tomuto dávnemu pokusu vrátili dnes vedci. A zistili niečo, čo sa v onkológii nevidí často: imunitný systém týchto žien stále rozpoznáva nádor. Spája ich jedna vec, a to konkrétne receptor CD27. Či z toho raz vznikne liečba použiteľná aj mimo laboratória, je zatiaľ ale otvorená otázka, hovoria vedci z Duke University Health System.
Imunitný systém si uchoval „odtlačok“ rakoviny
Vedci skúmali imunitné bunky žien zapojených do starej klinickej štúdie. Zistili, že v ich krvi stále existujú T-lymfocyty schopné rozpoznať nádorové bunky. Nie náhodne. Tieto bunky nesú marker CD27, molekulu spojenú s imunitnou pamäťou.
Inými slovami, ich imunitný systém si uchoval „odtlačok“ rakoviny podobne, ako si pamätá vírus osýpok po očkovaní. Pri metastatickom karcinóme prsníka je to výnimočné.
„Boli sme prekvapení, že takáto odpoveď pretrvala celé roky,“ povedal Zachary Hartman z Duke Health. „Prinútilo nás to pýtať sa, či sa dá ešte posilniť.“
CD27 ako prepínač imunitnej pamäti
CD27 nie je liek ani vakcína. Je to receptor na povrchu T-buniek, teda hlavných bojovníkov imunitného systému, ktorý im pomáha prežiť dlhšie a lepšie si pamätať, čo majú ničiť. Výskumníci sa preto pokúsili CD27 umelo aktivovať pomocou protilátky a skombinovali ju s vakcínou namierenou proti proteínu HER2, typickému pre niektoré nádory prsníka.
Na myších modeloch sa ukázalo, že samotná vakcína odstránila nádor len u zlomku zvierat. Po pridaní CD27 protilátky zmizol nádor približne u 40 % myší. Keď sa k tomu pridala ešte ďalšia protilátka podporujúca tzv. CD8+ T-bunky, úspešnosť stúpla k hranici 90 %.
Neprehliadni
Väčšinu pozornosti v imunoterapii dnes pútajú CD8+ „zabíjačské“ bunky. Tento výskum však naznačuje, že rozhodujúcu úlohu môžu mať CD4+ pomocné T-bunky. Nie preto, že by nádor ničili priamo, ale preto, že udržiavajú imunitnú pamäť a koordinujú celý útok ostatných buniek.
„CD4+ bunky nie sú len komparzisti,“ tvrdí Hartman. „Môžu byť nevyhnutné pre skutočne účinnú protinádorovú odpoveď.“
Samotná vakcína ale nestačí
Myšlienka očkovania proti rakovine nie je nová. Skúša sa desaťročia. Výsledky sú však nevyrovnané a často slabšie, než sľubovali prvé experimenty. Jedným z problémov je, že nádor dokáže imunitu utlmiť alebo presmerovať.
CD27 môže tento problém obchádzať tým, že neposilňuje len útok, ale aj pamäť. Práve schopnosť udržať imunitnú pamäť rozhoduje o tom, či sa choroba po čase vráti. V experimentoch pritom stačila jediná dávka protilátky proti CD27 podaná spolu s vakcínou, čo z nej robí realistického kandidáta na kombináciu s dnešnou imunoterapiou, vrátane checkpoint inhibítorov.
To však neznamená, že máme nový liek na rakovinu. Dáta pochádzajú zo zvieracích modelov a z malej historickej skupiny pacientok. Nevieme, či by rovnaký efekt fungoval pri iných typoch nádorov alebo u väčšej populácie.
Najväčším slabým miestom je teda počet pacientok. Ide o malú skupinu, ktorú nemožno brať ako dôkaz účinnosti vakcíny. Skôr ide o biologický signál, že imunitná pamäť proti nádoru môže pretrvať desaťročia.
Druhé riziko je interpretácia. To, že tieto ženy prežili, nemusí automaticky znamenať, že ich zachránila vakcína. Mohli mať menej agresívny typ nádoru alebo výnimočnú imunitu už pred liečbou. Štúdia ukazuje koreláciu, nie príčinu.
