Prečo ukradnutá hranolka z cudzieho taniera chutí lepšie než tá tvoja? Vedci ukázali, ako ľahko vie mozog oklamať tvoje chuťové poháriky
Ukradnuté hranolky z cudzieho taniera môžu naozaj chutiť lepšie než vlastná porcia. Výskum ukazuje, ako mozog mení vnímanie chuti podľa zákazu, rizika a očakávania.
Každý to už asi niekedy zažil. Objednáš si vlastné jedlo, no z nejakého dôvodu ťa viac láka hranolka z taniera niekoho iného. Mnohí to dodnes berú ako vtip alebo drobnú zvláštnosť ľudskej povahy, či dokazovanie si lásky. Nový výskum však naznačil, že za tým môže stáť niečo viac a tento pocit nie je iba zvláštnym prejavom náklonnosti. informuje portál Refractor.
Psychológ Valentin Skryabin z Ruskej lekárskej akadémie kontinuálneho vzdelávania sa rozhodol preveriť, či „zakázané sústo“ naozaj chutí lepšie. Výsledky experimentu naznačili, že ľudský mozog môže hodnotiť rovnaké jedlo úplne odlišne podľa okolností, za akých sa k nemu dostaneš. Do výskumu sa zapojilo 120 dospelých dobrovoľníkov. Každý z nich dostal identické porcie hranoliek. Rozdiel nespočíval v recepte, množstve soli ani spôsobe prípravy. Vedci zmenili iba spôsob, akým účastníci hranolky získali.
V jednom prípade jedli vlastnú porciu, v druhom dostali hranolky ako darček. V ďalších scenároch si ich vzali z porcie niekoho iného bez dovolenia. Niektoré situácie navyše niesli vyššie riziko odhalenia, iné pôsobili menej napäto. Výsledky ukázali, že hranolky skutočne chutili inak podľa toho, akým spôsobom ich účastníci jedli.
Účastníci opakovane označili „ukradnuté“ hranolky za chutnejšie, presnejšie chrumkavejšie, slanšie a intenzívnejšie. V prípade rizikovejších situácií dokonca hodnotili chuť približne o 40 percent lepšie než pri vlastnej porcii.
Za týmto milým gestom sa ukrýva niekoľko psychologických faktorov
Výskumníci preto začali hľadať vysvetlenie. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že za všetko môže vzrušenie alebo pocit viny. Analýza však naznačila zložitejší obraz, podľa Skryabina vstupujú do hry hneď tri psychologické mechanizmy.
Neprehliadni
Prvým je takzvaná psychologická reaktancia. Ide o dobre známy jav, pri ktorom človek začne viac túžiť po niečom, čo mu pravidlá alebo okolnosti zakážu.
„Ľudia často považujú zakázané alebo obmedzené veci za príťažlivejšie práve preto, že sa nachádzajú mimo povolených hraníc,“ vysvetlil výskumník.
Druhý faktor súvisí s fyziologickou reakciou organizmu. Keď človek urobí niečo, čo nemá úplne dovolené, zrýchli sa mu tep a zvýši sa pozornosť. Mozog začne spracovávať podnety intenzívnejšie. To znamená, že rovnaká dávka soli môže pôsobiť výraznejšie a rovnaké chrumknutie môže priniesť väčší pôžitok.
Tretiu úlohu zohrali očakávania. Mnohí ľudia už od detstva počúvali, že jedlo z cudzieho taniera chutí lepšie. Mozog si tak podľa vedca vytvoril určité nastavenie a následne začal hľadať dôkazy, ktoré toto presvedčenie podporia.
„Najzaujímavejšie je, že tieto vysvetlenia si navzájom nekonkurujú. Pravdepodobne pôsobia súčasne a navzájom sa posilňujú,“ uviedol Skryabin.
Výskum priniesol aj ďalšie zaujímavé zistenia. Vek ani pohlavie neovplyvnili výsledky. Vedci nenašli významné rozdiely medzi mužmi a ženami ani medzi mladšími a staršími účastníkmi. Objavil sa však jeden faktor, ktorý efekt mierne oslabil, išlo o hlad.
Jeden faktor ovplyvnil to, ako nám cudzie jedlo chutí
Ľudia s výraznejším pocitom hladu síce stále hodnotili „ukradnuté“ hranolky lepšie, no rozdiel už nebol taký výrazný. Zdá sa, že keď telo naliehavo žiada energiu, okolnosti získania jedla strácajú časť svojho významu. Samotný autor výskumu zároveň upozornil na viacero obmedzení. Účastníci totiž nekradli hranolky skutočne. Vedci im dali pokyn, aby si ich zobrali bez dovolenia v rámci experimentu. Situácia preto nepriniesla rovnaký psychologický tlak ako reálne porušenie pravidiel.
To znamená, že výsledky nemožno automaticky preniesť na všetky situácie v bežnom živote. Napriek tomu štúdia ponúkla zaujímavý pohľad na fungovanie ľudského mozgu. Ukázala, že chuť nezávisí iba od receptu, korenín alebo kvality surovín. Významnú úlohu môže zohrať aj kontext, emócie a spoločenské pravidlá.
Vedci zatiaľ nevedia, či podobný efekt vznikne aj pri iných potravinách. Skryabin spomenul napríklad syr, ktorý patrí medzi najčastejšie kradnuté potraviny na svete. Práve ten by sa mohol stať kandidátom na ďalší experiment.
Otvorená zostáva aj širšia otázka. Ak mozog priraďuje vyššiu hodnotu zakázanému jedlu, môže podobný mechanizmus ovplyvniť aj iné oblasti života? Psychológovia už dlhé roky pozorujú takzvaný efekt zakázaného ovocia pri vzťahoch, informáciách či spotrebiteľskom správaní.
Nový výskum síce nevyriešil všetky otázky, no naznačil jednu zaujímavú možnosť. Keď ti najbližšie bude chutiť hranolka z cudzieho taniera viac než vlastná porcia, možno za tým nebude recept ani kvalita oleja. O časť zážitku sa zrejme postará aj tvoj mozog.
