Ozempic nemusí ovplyvňovať len hlad. Injekcie na chudnutie môžu zasahovať aj do chuti na alkohol
Semaglutid môže znižovať nielen hmotnosť, ale aj ťažké pitie alkoholu u ľudí s obezitou. Nová štúdia ukazuje výrazný pokles dní nadmerného pitia, no vedci zatiaľ brzdia očakávania.
Semaglutid sa doteraz spájal najmä s chudnutím a cukrovkou. Nová štúdia však naznačuje, že jeho účinok môže siahať hlbšie, až do oblastí mozgu, ktoré rozhodujú o odmene, impulzoch a chuti siahnuť po alkohole.
Dánski vedci ho otestovali na 108 ľuďoch s obezitou, ktorí zároveň vyhľadali pomoc pre problém s alkoholom. Výsledok síce neukázal zázračnú injekciu proti alkoholizmu, no ukázal niečo, čo si medicína nemôže len tak nevšimnúť. Účastníci v skupine so semaglutidom mali po šiestich mesiacoch výrazne menej dní ťažkého pitia než na začiatku štúdie.
Po semaglutide pili menej často. Rozdiel sa ukázal už v počte dní ťažkého pitia
Na začiatku mali účastníci v priemere 17 dní ťažkého pitia za posledných 30 dní. Inými slovami, alkohol pre nich nebol občasný výkyv, ale problém, ktorý zasahoval viac než polovicu mesiaca.
Po šiestich mesiacoch sa však ukázal výrazný rozdiel medzi skupinami. Ľudia, ktorí dostávali semaglutid raz týždenne, sa dostali približne na 5 dní ťažkého pitia za mesiac. To znamená pokles o zhruba 12 dní oproti začiatku štúdie.
Zlepšila sa aj placebo skupina, čo je dôležité povedať, pretože všetci účastníci dostávali aj psychologickú podporu. Lenže v nej bol pokles slabší. Z pôvodných 17 dní sa účastníci na placebe dostali približne na 9 dní ťažkého pitia za mesiac. Semaglutid teda neodstránil alkohol zo života pacientov úplne, no rozdiel oproti placebu bol dostatočne výrazný na to, aby zaujal aj samotných vedcov.
Neprehliadni
Nešlo len o menej pitia cez víkend. Kleslo aj celkové množstvo alkoholu
Nešlo pritom len o to, že ľudia mali menej dní, počas ktorých pili nadmerne. Zmenilo sa aj samotné množstvo alkoholu, ktoré za mesiac vypili.
Na začiatku štúdie prijali účastníci v priemere približne 2 200 gramov alkoholu za 30 dní. Po šiestich mesiacoch sa skupina so semaglutidom dostala približne na 650 gramov. Inými slovami, ich mesačná spotreba alkoholu klesla na menej než tretinu pôvodnej hodnoty.
Placebo skupina sa tiež zlepšila, čo nie je prekvapivé, keďže všetci účastníci dostávali aj psychologickú podporu. Lenže rozdiel bol menší. Ľudia na placebe sa dostali približne na 1 175 gramov alkoholu za mesiac.
Práve preto je dôležité, že nejde len o ďalšie pozorovanie z reálneho života, ale o prvú randomizovanú kontrolovanú štúdiu, ktorá testovala, či liek zo skupiny GLP-1 receptorových agonistov dokáže znížiť pitie u pacientov s obezitou a poruchou užívania alkoholu.
Výsledky vyzerajú sľubne aj v porovnaní s dnešnými liekmi na závislosť od alkoholu
Zaujímavé je aj to, ako tento výsledok vyzerá pri pohľade na dnešnú liečbu poruchy užívania alkoholu. Autori štúdie upozorňujú, že schválené lieky síce pomáhajú, no ich účinok býva v klinických štúdiách často skôr mierny.
Pri akamprosáte napríklad jedna meta-analýza neukázala významné zníženie počtu dní ťažkého pitia v porovnaní s placebom. Pri naltrexóne s predĺženým uvoľňovaním sa zas hovorí približne o 1,2 dni ťažkého pitia menej za mesiac oproti placebu.
Semaglutid preto pôsobí ako veľmi zaujímavý kandidát, no stále nie ako hotová odpoveď na alkoholovú závislosť. V tejto štúdii klesol počet dní ťažkého pitia v semaglutidovej skupine približne zo 17 na 5 dní mesačne. Placebo skupina sa však tiež zlepšila, približne zo 17 na 9 dní. To znamená, že liek ukázal silnejší efekt, ale nie je fér hovoriť, že sám o sebe priniesol celých 12 dní rozdielu oproti liečbe bez účinnej látky.
Semaglutid možno neovplyvňuje len žalúdok. Stopa vedie aj k mozgovým okruhom odmeny
Pri semaglutide je lákavé povedať, že ľudia pili menej jednoducho preto, lebo chudli. Lenže celé to zrejme nebude také priamočiare.
Autori štúdie upozorňujú, že GLP-1 lieky nepôsobia iba v tráviacom systéme. Ich účinok môže siahať aj do mozgu, konkrétne do okruhov, ktoré súvisia s odmenou, impulzmi a chuťou po návykových látkach. Inak povedané, semaglutid nemusí len spomaľovať vyprázdňovanie žalúdka a znižovať hlad. Môže meniť aj to, ako mozog reaguje na alkohol ako na „odmenu“.
V štúdii sa zároveň ukázalo, že ľudia na semaglutide chudli podobne ako pacienti s obezitou v iných výskumoch. Vedci si všimli aj súvislosť medzi úbytkom hmotnosti a poklesom dní ťažkého pitia. Lenže z týchto dát sa nedá povedať, čo bolo príčinou a čo následkom.
Je totiž možné, že časť efektu súvisela aj s tým, že alkohol je kaloricky veľmi výdatný. Keď človek prestane pravidelne piť veľké množstvá alkoholu, prirodzene príjme menej energie. No rovnako možné je aj to, že liek znížil samotnú túžbu po alkohole a chudnutie bolo až jedným z dôsledkov tejto zmeny. Práve toto budú musieť rozlíšiť ďalšie štúdie.
Semaglutid nezabral každému. Aj pri najvyššej dávke časť ľudí pila ďalej
Ako pri väčšine liekov, ani semaglutid nepomohol všetkým. Časť účastníkov nereagovala výrazne ani pri najvyššej dávke 2,4 mg raz týždenne. To je dôležité, pretože výsledky síce vyzerajú sľubne, no neznamenajú, že ide o injekciu, ktorá u každého automaticky vypne chuť na alkohol.
Najvýraznejší efekt sa ukázal u ľudí s najťažším stupňom poruchy užívania alkoholu. Pri miernejších prípadoch nebol výsledok taký presvedčivý, čo však môže súvisieť aj s tým, že v tejto skupine bolo menej účastníkov. Inými slovami, štúdia naznačuje sľubný smer, ale ešte nehovorí, komu presne bude takáto liečba najviac pomáhať.
Rovnako opatrne treba čítať aj údaje o vedľajších účinkoch. Tráviace problémy, najmä nevoľnosť, sa v tejto štúdii objavovali častejšie, než sa bežne opisuje u ľudí s obezitou liečených semaglutidom bez poruchy užívania alkoholu. Zaujímavé však je, že viac ťažkostí hlásila aj placebo skupina.
To naznačuje, že problém nemusí byť len v samotnom lieku. Ľudia s dlhodobým problémovým pitím môžu mať všeobecne citlivejší tráviaci systém, a preto môžu podobné ťažkosti vnímať alebo hlásiť častejšie. Väčšina problémov bola prechodná a mierna až stredne ťažká, no autori upozorňujú, že bezpečnosť semaglutidu pri poruche užívania alkoholu bude treba ďalej sledovať aj mimo prísne kontrolovaných podmienok klinickej štúdie.
Semaglutid môže rozšíriť liečbu alkoholu, no zatiaľ len pre úzku skupinu pacientov
Štúdia má však hranice, ktoré sa nedajú obísť. Nešlo o veľký výskum na tisícoch ľudí a netýkal sa všetkých pacientov s problémovým pitím. Do štúdie zaradili len ľudí s obezitou, teda s BMI nad 30, ktorí zároveň vyhľadali liečbu pre poruchu užívania alkoholu.
Otvorená zostáva aj ďalšia dôležitá otázka. Vedci zatiaľ nevedia, čo sa stane po ukončení liečby. Či sa nižšia chuť na alkohol udrží, alebo sa problém po vysadení lieku postupne vráti, ukážu až dlhšie štúdie. Rovnako bude potrebné overiť bezpečnosť v bežnej praxi, mimo prostredia, kde mali účastníci pravidelné kontroly a psychologickú podporu.
Napriek týmto obmedzeniam nejde o výsledok, ktorý sa dá len tak odsunúť bokom. Porucha užívania alkoholu patrí medzi najväčšie zdravotné problémy na svete a podľa autorov súvisí približne s 5 % úmrtí ročne. Ak sa ukáže, že GLP-1 lieky dokážu u časti pacientov znížiť nielen hmotnosť, ale aj ťažké pitie, môže ísť o úplne nový smer liečby.
