Prečo niektorí ľudia vydržia a iní sa vzdajú? Vedci našli mozgové bunky, ktoré pomáhajú udržať motiváciu
Vedci odhalili mozgové bunky, ktoré pomáhajú udržiavať motiváciu pri náročných úlohách. Objav môže objasniť aj jej stratu pri depresii či ADHD.
Každý človek zažil situáciu, keď začal s veľkým odhodlaním, no po čase chuť pokračovať jednoducho zmizla. Vedcov už dlhé roky zaujíma, čo v mozgu rozhoduje o tom, či človek vydrží pracovať na náročnom cieli, alebo to vzdá. Nový výskum z Nagoya University v Japonsku teraz priniesol zaujímavú odpoveď. Výsledky naznačujú, že dôležitú úlohu zohráva malá skupina mozgových buniek, ktoré produkujú látku orexín.
Objav môže v budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť poruchy, pri ktorých ľudia často zápasia s nedostatkom motivácie. Patrí medzi ne depresia, ADHD alebo závislosti.
Vedci sa zamerali na neuróny, ktoré mali inú úlohu
Orexínové neuróny vedci poznajú už dlhší čas. Doteraz ich spájali najmä so spánkom, pocitom hladu či reguláciou spotreby energie. V posledných rokoch sa však objavili náznaky, že zasahujú aj do motivácie. Japonský výskumný tím sa preto rozhodol v štúdii zistiť, akú úlohu tieto neuróny skutočne zohrávajú.
Na rozdiel od väčšiny podobných experimentov vedci nepracovali s myšami, ale s potkanmi. Tie sa totiž lepšie učia zložitejšie úlohy a umožňujú presnejšie sledovať správanie pri riešení náročných úloh. Výskumníci zároveň pripravili geneticky upravené potkany, vďaka ktorým dokázali orexínové neuróny veľmi presne sledovať aj ovládať.
V prvej časti experimentu dostali potkany možnosť získať potravu. Háčik spočíval v tom, že každá ďalšia odmena si vyžiadala viac úsilia než predchádzajúca. Vedci sledovali okamih, keď zviera prestalo pokračovať a vzdalo ďalší pokus. Práve tento moment slúžil ako ukazovateľ motivácie.
Neprehliadni
Zvýšenie orexínových neurónov prinieslo výrazný nárast motivácie
Keď výskumníci umelo zvýšili aktivitu orexínových neurónov, potkany vydržali pracovať dlhšie a zvládli náročnejšie úlohy. Naopak, pri zvieratách, ktorým časť týchto neurónov chýbala, motivácia výrazne klesla a pokusy ukončili oveľa skôr. V ďalšej časti experimentu vedci sledovali aktivitu neurónov v reálnom čase. Zistili, že ich aktivita prudko stúpla ešte pred získaním odmeny. Hneď po jej získaní klesla. Ak sa očakávaná odmena napokon neobjavila, neuróny zostali aktívne dlhší čas.
Vedcov zaujal ešte jeden detail. Čím väčšie úsilie si získanie odmeny vyžiadalo, tým silnejšie orexínové neuróny reagovali.
„Náš výskum ukázal výrazné zmeny aktivity orexínových neurónov podľa očakávanej odmeny aj množstva potrebného úsilia. Výsledky naznačujú možný mechanizmus, ktorý premieňa očakávania na dlhodobú aktivitu smerujúcu k cieľu,“ vysvetlil vedúci výskumu Hiroyuki Mizoguchi.
Samotné zvýšenie aktivity nestačilo
Vedci následne otestovali, čo sa stane, keď aktivitu orexínových neurónov priamo ovplyvnia v okamihu, keď zviera očakáva odmenu. Najskôr ich aktivitu potlačili. Výsledok prišiel pomerne rýchlo. Potkany plnili úlohy pomalšie, skôr sa vzdali a celková motivácia citeľne klesla. Potom vedci vyskúšali opačný postup. Aktivitu týchto neurónov ešte viac zvýšili. Očakávali, že motivácia ešte vzrastie. To sa však nestalo.
Hoci stimulácia neuróny spoľahlivo aktivovala, zvieratá už neprejavili väčšiu snahu pokračovať v úlohe. Podľa autorov výskumu to naznačuje, že orexínové neuróny predstavujú dôležitú súčasť motivačného systému, no ich samotná nadmerná aktivácia automaticky nevedie k vyššej motivácii.
Inými slovami, bez nich motivácia výrazne klesne, no ich dodatočná stimulácia už nemusí priniesť ďalší efekt.
Výsledky výskumu majú význam aj pre medicínu. Strata motivácie patrí medzi časté príznaky depresie, ADHD, závislostí aj ďalších psychiatrických ochorení. Vedci však doteraz presne nevedeli, ktoré mozgové okruhy tento jav riadia. Nový objav naznačuje, že práve orexínové neuróny zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní úsilia smerujúceho k dosiahnutiu cieľa. To však neznamená, že vedci objavili jednoduchý spôsob liečby. Výskumníci plánujú preskúmať ďalšie nervové spojenia, ktoré s orexínovými neurónmi komunikujú. Práve tie môžu vysvetliť, prečo samotné zvýšenie ich aktivity nestačilo na ďalší rast motivácie.
„Ďalší výskum sa zameria na nervové okruhy, ktoré privádzajú informácie do orexínových neurónov a odvádzajú ich ďalej. Lepšie pochopenie ich fungovania môže priniesť nové prístupy k riešeniu problémov so stratou motivácie alebo s udržaním správania smerujúceho k cieľu,“ uviedli autori práce.
Hoci výskum zatiaľ prebehol iba na potkanoch, priniesol nový pohľad na fungovanie mozgu. Ak budú podobné mechanizmy platiť aj u ľudí, vedci získajú cenné poznatky o tom, prečo niektorí ľudia dokážu pokračovať aj pri náročných úlohách, zatiaľ čo iní motiváciu stratia oveľa skôr. Na potvrdenie týchto súvislostí však budú potrebné ďalšie štúdie.
