Očkovanie proti tejto chorobe sa spája s pomalším biologickým starnutím, ukazujú dáta
Očkovanie proti pásovému oparu nemusí chrániť len pred bolesťou. Dáta naznačujú, že môže znížiť chronický zápal v tele a mierne spomaliť biologické starnutie, ktoré ovplyvňuje zdravie v staršom veku.
Očkovanie proti pásovému oparu sa doteraz vnímalo ako spôsob, ako sa vyhnúť bolestivej vyrážke a dlhodobým nervovým bolestiam. Nové dáta však naznačujú, že môže robiť ešte niečo navyše, a to zasahovať do procesov, ktoré súvisia s biologickým starnutím. Nie tak, že by z teba urobilo mladšieho človeka, ale tým, že spomalí niektoré mechanizmy, ktoré telo potichu opotrebúvajú.
Práve preto stoja za pozornosť výsledky štúdie vedcov z University of Southern California. Nie kvôli sľubom dlhšieho života, ale preto, že ukazujú, čo sa pri starnutí reálne deje v tele, v krvi, v imunitnom systéme a na úrovni bunkových procesov.
Vek na papieri ešte veľa nehovorí o tom, v akom stave je telo
Štúdia pracuje s pojmom biologické starnutie. To nehovorí o tom, koľko máš rokov, ale v akom stave sú tvoje orgány, imunitný systém a bunkové procesy. Dvaja sedemdesiatnici môžu vyzerať rovnako na papieri, no ich telo môže fungovať úplne odlišne.
Vedci analyzovali dáta takmer 3 900 ľudí vo veku nad 70 rokov zo známej americkej databázy Health and Retirement Study. Nehodnotilo sa, ako sa účastníci cítia, ale čo sa s ich telom skutočne deje na biologickej úrovni.
Výsledok bol pomerne konzistentný. Ľudia, ktorí mali očkovanie proti pásovému oparu, vykazovali nižšiu úroveň chronického zápalu a pomalšie molekulárne starnutie. A to aj po zohľadnení zdravotného stavu, životného štýlu či sociálneho zázemia.
Neprehliadni
Biologické „hodiny“ starnutia sa dajú merať presnejšie, než si väčšina ľudí myslí
Keď štúdia hovorí o pomalšom epigenetickom a transkriptomickom starnutí, nejde o abstraktné pojmy. Ide o merania na úrovni DNA, konkrétne o to, ako sa v bunkách zapínajú a vypínajú gény.
S pribúdajúcim vekom sa totiž mení správanie génov. Niektoré sú aktívne príliš dlho, iné sa utlmujú skôr, než by mali. Tento „rozladený“ genetický prejav je jedným z presných ukazovateľov biologického opotrebovania. A práve v týchto ukazovateľoch mali očkovaní účastníci priaznivejšie hodnoty.
Imunitný systém nemusí byť v neustálej pohotovosti
Vakcíny sa bežne vnímajú ako ochrana pred infekciami. Pri pásovom opare však ide o vírus, ktorý v tele zostáva natrvalo a môže sa opakovane prebúdzať.
Každá reaktivácia drží imunitný systém v napätí a postupne zvyšuje zápalovú záťaž organizmu. Očkovanie môže tento proces obmedziť. Nie tým, že by telo „omladilo“, ale tým, že zníži počet situácií, keď musí imunitný systém zbytočne zasahovať. Menej chronického zápalu znamená menej biologického opotrebovania.
„Ak očkovanie pomáha tlmiť dlhodobý zápal v tele, môže tým prispieť k zdravšiemu starnutiu,“ uviedla autorka štúdie Jung Ki Kim.
Efekt nie je večný. Najsilnejší je v prvých rokoch po očkovaní
Dôležitý detail, ktorý sa v abstrakte štúdie spomína, je časové okno účinku. Najvýraznejší biologický efekt bol pozorovaný počas prvých troch rokov po očkovaní. Neskôr síce slabne, no úplne nezmizne.
To naznačuje, že priaznivé zmeny sú pravdepodobne naviazané na „čerstvosť“ imunitnej odpovede. Inými slovami, ide skôr o proces postupného tlmenia opotrebovania než o trvalú zmenu biologického nastavenia organizmu.
O aké očkovanie v skutočnosti išlo a prečo na tom záleží
Pri interpretácii výsledkov je dôležité aj to, aký typ vakcíny účastníci dostali. Dáta pochádzajú z obdobia okolo roku 2016, keď sa v USA prechádzalo zo staršej živej vakcíny na novšiu rekombinantnú.
To znamená, že veľká časť účastníkov pravdepodobne dostala ešte starší typ očkovania, resp. to nebolo v dátach presne rozlíšené, ktorý typ bol použitý. Keďže moderné rekombinantné vakcíny sú účinnejšie pri potláčaní reaktivácie vírusu, teoreticky by pri nich mohol byť biologický efekt ešte výraznejší. Štúdia to síce priamo nepotvrdzuje, no ponecháva otvorené dvere ďalšiemu výskumu.
Nie všetky výsledky zapadajú do jednoduchého príbehu
Štúdia má aj jeden nepríjemný detail. Očkovaní mali vyššie skóre adaptívnej imunity, teda tej časti obranyschopnosti, ktorá si pamätá konkrétne patogény. Vyššia aktivita však nemusí automaticky znamenať výhodu.
Môže ísť o znak dlhodobej pohotovosti imunitného systému, alebo o zmeny, ktorých dôsledky zatiaľ nepoznáme. Autori tieto dáta nezľahčujú a otvorene priznávajú, že účinky očkovania sa líšia podľa biologickej oblasti.
Zároveň platí, že ide o observačnú štúdiu. Vidíme súvislosť, nie priamu príčinu. Zdravší ľudia sa častejšie dávajú očkovať a hoci sa autori snažili tento efekt zohľadniť, úplne ho vylúčiť nemožno.
Čo tieto dáta hovoria o očkovaní a biologickom starnutí
Očkovanie proti pásovému oparu nie je recept na dlhovekosť. Nezastaví starnutie a neochráni človeka pred všetkými chorobami. To, čo však naznačuje, je, že imunitný systém a starnutie sú prepojené viac, než sme si doteraz pripúšťali.
Ak vakcína dokáže znížiť dlhodobý zápal a spomaliť niektoré molekulárne procesy, môže to mať reálny vplyv na kvalitu života v staršom veku. Nie dramatický, nie okamžitý, ale kumulatívny.
