Obezita sa nemusí skončiť v deň, keď schudneš. Vedci zistili, prečo si telo môže jej následky pamätať ešte roky
Schudnutie nemusí okamžite vymazať všetky následky obezity. Výskum ukazuje, že imunitné bunky si môžu niesť epigenetickú stopu, ktorá súvisí so zápalom, inzulínovou rezistenciou a rizikom opätovného priberania.
Keď si obézny a potom schudneš, môžeš si myslieť, že tvoje telo sa jednoducho vráti späť do normálu. Nový výskum však ukazuje niečo znepokojujúce: obezita môže zanechať „otlačky“ v imunitnom systéme, ktoré sa nestratia hneď po tom, ako sa číslo na váhe zníži.
Európski vedci zistili, že niektoré imunitné bunky si môžu niesť pamäť obezity podobne, ako si imunitný systém pamätá vírusy či baktérie. Rozdiel je v tom, že tentoraz nejde o užitočnú ochranu pred infekciou. Táto pamäť môže telo držať v stave, ktorý podporuje zápal a zvyšuje riziko metabolických problémov.
Obezita označuje DNA v imunitných bunkách
Výskumníci z Univerzity Birmingham skúmali, ako obezita mení správanie imunitných buniek, a narazili na fascinujúci mechanizmus. Obezita môže na DNA v imunitných bunkách zanechať špecifické chemické značky cez proces zvaný metylácia DNA.
Metylácia nemení samotný genetický kód. Nejde teda o to, že by sa prepísala DNA ako taká. Skôr si to predstav ako poznámky nalepené na stránkach knihy. Text knihy zostáva rovnaký, ale bunka podľa týchto značiek môže inak čítať niektoré gény.
Tieto značky sa podľa vedcov môžu držať na pomocných T bunkách ešte roky po tom, ako človek schudne. Ide o dôležité bunky imunity, ktoré pomáhajú riadiť obranné reakcie tela. Ak sú však dlhodobo nastavené nesprávne, môžu prispievať k zápalu namiesto toho, aby telo držali v rovnováhe.
Neprehliadni
„Zistenia naznačujú, že krátkodobé schudnutie nemusí okamžite znížiť riziko niektorých chorôb spojených s obezitou, vrátane cukrovky 2. typu a niektorých druhov rakoviny,“ hovorí profesor Claudio Mauro, ktorý výskum viedol.
Podľa autorov môže trvať niekoľko rokov stabilného udržania nižšej hmotnosti, kým sa táto „pamäť obezity“ začne postupne strácať. Vedci hovoria o možnom období päť až desať rokov, no zároveň upozorňujú, že túto časovú hranicu ešte musia potvrdiť dlhodobé štúdie na ľuďoch.
Štyri skupiny ľudí pod drobnohľadom
Vedci testovali krv od štyroch rôznych skupín ľudí, aby získali širší obraz. Odobrali vzorky od pacientov s obezitou, ktorí dostávali injekcie na chudnutie, od ľudí so zriedkavou genetickou poruchou spojenou s obezitou od detstva, od účastníkov desaťtýždňového cvičebného programu a od pacientov podstupujúcich operáciu bedrového či kolenného kĺbu.
V rôznych skupinách a modeloch sa opakovane ukazovali podobné znaky narušenej imunitnej odpovede. Vedci si tieto zistenia overovali aj na myšiach kŕmených stravou s vysokým obsahom tuku. Práve kombinácia ľudských vzoriek, bunkových experimentov a zvieracích modelov im pomohla lepšie pochopiť, čo sa môže v imunitnom systéme pri obezite diať.
Bunky sa stávajú unavenejšie a horšie upratujú vlastný odpad
Označovanie DNA ovplyvňuje dva kľúčové procesy v imunitných bunkách. Prvým je autofágia, teda vnútorné upratovanie bunky. Bunka si pri nej rozkladá poškodené alebo nepotrebné časti a recykluje ich, aby mohla ďalej správne fungovať.
Druhý problém sa týka starnutia imunitného systému. Odborne sa hovorí o imunitnej senescencii. Znamená to, že niektoré bunky sa začnú správať ako staré a vyčerpané bunky. Nemusia už pružne reagovať na signály a zároveň môžu produkovať látky, ktoré podporujú zápal.
Práve tieto zmeny môžu pretrvávať aj po schudnutí. V sledovaných modeloch sa ukázalo, že samotné chudnutie cez injekčnú liečbu ani krátkodobý cvičebný program neodstránili všetky znaky imunitného starnutia. Neznamená to, že tieto zásahy nefungujú. Znamená to skôr to, že imunitný systém sa môže zotavovať pomalšie než hmotnosť alebo niektoré metabolické ukazovatele.
Nasýtené mastné kyseliny menia štruktúru buniek
Výskumníci skúmali aj mechanizmus, ktorý môže za týmito zmenami stáť. Nasýtené mastné kyseliny menia biofyzikálne vlastnosti bunkovej membrány. Inak povedané, membrána sa môže stať tuhšou a menej pružnou.
Na prvý pohľad to znie ako drobnosť, ale bunková membrána nie je len obyčajný obal. Je to miesto, cez ktoré bunka prijíma signály z okolia. Ak sa jej vlastnosti zmenia, môžu sa zmeniť aj správy, ktoré sa dostanú dovnútra bunky.
Táto zmena môže následne ovplyvniť signály smerujúce až do jadra bunky, kde sa mení metylácia DNA. Je to ako dominový efekt: od zloženia tukov v prostredí bunky, cez zmenu membrány, až po dlhodobejšie nastavenie génov.
Pamäť obezity môže zvyšovať riziko návratu kilogramov
Takáto „pamäť“ môže pomôcť vysvetliť, prečo ľudia často znovu priberajú po úspešnom chudnutí. Imunitné bunky môžu ešte dlhý čas reagovať tak, akoby boli stále v prostredí obezity, a tým podporovať chronický zápal.
Tento zápal následne súvisí s inzulínovou rezistenciou a metabolickými problémami. Inzulínová rezistencia znamená, že bunky horšie reagujú na inzulín, hormón, ktorý pomáha dostať cukor z krvi do buniek. Keď tento systém nefunguje správne, telo má väčší problém hospodáriť s energiou a ľahšie sa dostáva do stavu spojeného s cukrovkou 2. typu a metabolickým syndrómom.
„Vieme, že obezita je chronické postupne sa zhoršujúce ochorenie a naše zistenia poskytujú ďalšie pochopenie molekulárnych mechanizmov, ktoré potenciálne zvyšujú riziko návratu problémov,“ vysvetľuje profesor Andy Hogan.
Dôležité však je, že výskum nehovorí, že každý človek po schudnutí znovu priberie. Skôr ukazuje, že biológia obezity je tvrdohlavejšia, než naznačuje samotná váha. Telo môže potrebovať dlhšie obdobie stability, aby sa jeho imunitný systém postupne vrátil bližšie k normálnemu stavu.
Nové možnosti liečby
Vedci však neprišli len so zlými správami. Ich objav otvára možnosti nových liečebných prístupov. Jedným z možných smerov ďalšieho výskumu sú lieky zo skupiny SGLT2 inhibítorov, ktoré sa dnes používajú najmä pri liečbe cukrovky.
Tieto lieky v iných výskumoch ukázali sľubné účinky pri znižovaní zápalu a podpore imunitného systému pri odstraňovaní poškodených alebo zostarnutých buniek. V budúcnosti by sa preto mohli skúmať aj ako doplnok k existujúcim metódam chudnutia. Zatiaľ však nejde o hotové riešenie, ktoré by automaticky mazalo pamäť obezity.
Výskum zároveň potvrdzuje dôležitosť udržania zdravej hmotnosti počas celého života. Ak sa obezite podarí predísť, imunitný systém má väčšiu šancu zostať v rovnováhe a človek má nižšie riziko chronických ochorení spojených so zápalom a metabolizmom.
Pre tých, ktorí už s obezitou bojovali, je dôležité najmä jedno: chudnutie je veľký krok, ale nemusí byť posledný. Skutočný biologický návrat tela môže trvať dlhšie než samotné zhadzovanie kilogramov. A práve preto môže byť udržanie nižšej hmotnosti počas rokov rovnako dôležité ako samotné schudnutie.
