Nová nanovakcína: Toto môže byť najväčší posun v onkológii za roky. Agresívne nádory mizli a metastázy sa vôbec nevytvorili
Experimentálna nanovakcína z University of Massachusetts Amherst dokázala u myší zastaviť vznik nádorov aj metastáz v prípade viacerých agresívnych typov rakoviny. Výskum ukazuje silnú imunitnú odpoveď a možný základ pre univerzálnu protinádorovú platformu.
Rakovina je strašiakom medicíny najmä preto, že zvyčajne nezabíja samotný primárny nádor, ale jeho „kópie“ po tele, teda metastázy. Práve na tohto veľkého nepriateľa onkológie si teraz trúfli výskumníci z University of Massachusetts Amherst s experimentálnou nanovakcínou, ktorá v testoch na myšiach dokázala zastaviť vznik aj šírenie viacerých mimoriadne agresívnych typov rakoviny.
Základ celej technológie stojí na šikovne navrhnutých lipidových nanočasticiach, ktoré fungujú ako extrémne posilnený „super adjuvant“, teda zosilňovač imunitnej odpovede. Do jednej nanočastice dokázal tím okolo biomedicínskej inžinierky Prabhani Atukorale zabaliť dva rôzne imunitné stimulátory, ktoré sa bežne spolu fyzikálne neznášajú, podobne ako olej a voda. V tejto podobe však cestujú spoločne a po vpichnutí mieria do lymfatických uzlín, kde „nakopnú“ dendritické bunky a rozbehnú akýsi „intenzívny tréning“ T-lymfocytov na rozpoznanie rakovinových buniek.
Tím testoval nanovakcínu v dvoch hlavných scenároch, ktoré dobre simulujú reálne klinické situácie. V prvom prípade spojili nanočastice s presne definovanými peptidmi melanómu, teda s konkrétnymi antigénmi podobne, ako to poznáš z klasických očkovaní proti vírusom. Myši dostali sériu dávok a až tri týždne po očkovaní im výskumníci vpravili melanómové bunky. Až 80 percent očkovaných ostalo počas celej, 250 dní trvajúcej štúdie úplne bez nádorov, zatiaľ čo všetky neočkované alebo inak očkované zvieratá podľahli v priebehu niekoľkých týždňov!
Sme na prahu univerzálnej vakcíny?
Druhá séria experimentov išla ešte ďalej a mierila na situácie, kde nie je vopred známy jediný „ideálny“ antigén. Vedci preto použili takzvaný nádorový lyzát, čo je zmes „rozbitých“ rakovinových buniek obsahujúca široké spektrum nádorových bielkovín, ktorá lepšie napodobňuje reálne nádory. Po očkovaní takouto „širokospektrálnou“ verziou vakcíny myši odolali trom typom mimoriadne agresívnych rakovín. Pri rakovine pankreasu odmietlo nádor 88 percent očkovaných zvierat, pri trojito negatívnom karcinóme prsníka 75 percent a pri melanóme 69 percent.
Najsilnejší moment celého výskumu prichádza pri pokuse napodobniť metastázovanie, teda rozosievanie rakovinových buniek do celého tela. Myšiam, ktorým sa po očkovaní vôbec nevyvinul primárny nádor, neskôr systémovo podali rakovinové bunky. Ani jedna z nich si následne nevytvorila metastatické ložiská v pľúcach, zatiaľ čo u všetkých kontrolných zvierat sa metastázy objavili. Výskumníci to označujú ako dôkaz robustnej „pamäťovej imunity“. Znamená to, že imunitný systém ostáva v pohotovosti dlhodobo a dokáže okamžite zlikvidovať nové nádorové bunky, nech sa objavia kdekoľvek.
Neprehliadni
Pod „kapotou“ tejto nanovakcíny je klasická dvojica antigén + adjuvant (pomocná látka), no spracovaná oveľa rafinovanejšie než pri bežných očkovacích látkach. Antigénom sú buď definované peptidy, alebo nádorový lyzát, zatiaľ čo „super adjuvant“ tvoria dva rozdielne imunitné stimulátory, ktoré spoločne vytvoria viacnásobný „poplachový signál“ pre vrodenú imunitu. Výsledkom je extrémne silná aktivácia dendritických buniek, ktoré potom efektívne „predložia“ antigény T-lymfocytom a spustia ich dlhodobú protinádorovú odpoveď.
Autori štúdie to označujú za takzvaný „platformový prístup“, ktorý vedia prispôsobiť rôznym typom rakoviny len výmenou antigénov. V praxi si takýto systém možno predstaviť ako modulárnu nadstavbu: jadro s nanočasticou so super adjuvantom ostáva rovnaké, mení sa len zmes nádorových bielkovín podľa konkrétnej diagnózy alebo genetického rizikového profilu pacienta. Teoreticky sa tým otvárajú dvere nielen k preventívnemu očkovaniu vysoko rizikových ľudí, ale aj k terapeutickým vakcínam, ktoré po operácii či chemoterapii vyčistia zvyšné skryté nádorové bunky a znížia riziko recidívy.
Cesta k reálnemu lieku je ešte dlhá
Netreba však zabúdať na jeden dôležitý detail. Tým je, že zatiaľ ide „len“ o predklinickú štúdiu na myšiach, hoci publikovanú v prestížnom časopise Cell Reports Medicine. Kým by sa niečo podobné dostalo k reálnym pacientom, čaká technológiu dlhý maratón testovania bezpečnosti, účinnosti a výrobných procesov, ktorý sa ráta skôr na roky než na mesiace.
Na urýchlenie tohto procesu Atukorale a jej kolega Griffin Kane založili startup NanoVax Therapeutics, ktorý má posunúť platformu smerom k terapeutickým verziám vakcíny a budúcim klinickým štúdiám.
Aj keď je ešte priskoro hovoriť o vakcíne, ktorú si pôjdeš dať pichnúť v ambulancii, pre onkológiu ide o veľmi sľubný náčrt budúceho smerovania. Namiesto honby za jednou „zázračnou“ molekulou sa čoraz viac ukazuje, že kľúčom môže byť nenápadné poštuchnutie vlastného imunitného systému tak, aby sa z pasívneho pozorovateľa stal aktívny lovec rakoviny naprieč celým telom.
