Nová analýza DNA prepisuje históriu neandertálcov v Európe: Prežili len vďaka jedinému úkrytu vo Francúzsku
Poslední neandertálci v Európe mali prekvapivo malú genetickú rozmanitosť. Výskum ukazuje, že väčšina z nich pochádzala z jednej malej skupiny, ktorá prežila ľadovú dobu na juhozápade Francúzska.
Možno si nad tým nikdy nepremýšľal, no posledné skupiny neandertálcov v Európe mali prekvapivo malú genetickú rozmanitosť. Nová štúdia odhalila príbeh o tom, ako sa veľká časť európskej populácie neandertálcov napokon zúžila na potomkov jednej malej skupiny, ktorá prežila tvrdé podmienky ľadovej doby.
Predstav si, že by celé Slovensko obývali len potomkovia jednej rodiny. Približne takto extrémna situácia sa odohrala u neandertálcov pred desiatkami tisíc rokov.
Keď ľadová doba takmer vymazala neandertálcov z Európy
Medzinárodný výskumný tím pod vedením profesora Cosima Postha zo Senckenbergovho centra pre ľudskú evolúciu na Univerzite v Tübingene sledoval genetickú históriu európskych neandertálcov. To, čo objavili, je príbeh o prežití napriek mimoriadne tvrdým podmienkam.
„Máme dôkazy, že neandertálci obývali Európu nepretržite medzi 400 000 a 40 000 rokmi. Máme však len fragmentárne poznatky o histórii ich populácie. Zatiaľ vieme len veľmi málo o evolučných zmenách, ktoré predchádzali ich vymretiu,“ uviedol profesor Cosimo Posth.
Kľúčový zlom nastal približne pred 75 000 rokmi, keď drsné klimatické podmienky ľadovej doby tvrdo zasiahli európskych neandertálcov. Rozsiahle populácie, ktoré predtým obývali veľkú časť Európy, sa vtedy takmer úplne vytratili.
Úkryt na juhozápade Francúzska zachránil poslednú líniu
Čo sa s neandertálcami v tom čase vlastne stalo? Výskumníci zistili, že sa stiahli do klimatického útočiska na území dnešného juhozápadného Francúzska. Práve táto malá izolovaná skupina prežila a neskôr sa stala základom pre ďalšie neandertálske populácie v Európe.
Neprehliadni
Približne pred 65 000 rokmi sa potomkovia týchto preživších začali znovu šíriť po Európe. A práve tu prichádza najzaujímavejší detail. Geneticky takmer všetci neskorí neandertálci pochádzali z tejto jedinej línie.
Vedci pri výskume analyzovali mitochondriálnu DNA z kostí a zubov 59 neandertálcov z archeologických lokalít v Belgicku, Francúzsku, Nemecku a Srbsku. Mitochondriálna DNA sa dedí po materskej línii a v starých pozostatkoch sa zvyčajne zachová lepšie než celý genóm.
Od Pyrenejí až po Kaukaz sa opakuje tá istá línia
Výsledky boli pozoruhodné. Hoci vzorky pochádzali zo širokého priestoru, od Pyrenejského polostrova až po Kaukaz, vo všetkých dominovala rovnaká materská genetická línia. To ukazuje na spoločný pôvod z prekvapivo malej skupiny jedincov.
„Toto vysvetľuje, prečo takmer všetci neskorí neandertálci sekvenovaní doteraz, od Pyrenejského polostrova až po Kaukaz, patria k rovnakej línii zdedenej mitochondriálnej DNA,“ uviedol profesor Cosimo Posth.
Tesne pred koncom prišiel ešte jeden prudký pád
Príbeh neandertálcov sa však po opätovnom rozšírení po Európe neskončil dobre. Výskumníci objavili ďalší dramatický zlom. Medzi 45 000 a 42 000 rokmi pred súčasnosťou došlo k prudkému poklesu populácie.
Tento prepad bol taký rýchly, že minimum dosiahol približne pred 42 000 rokmi, teda krátko predtým, ako neandertálci úplne vymreli približne pred 40 000 rokmi.
Charoula Fotiadou z Posthovej výskumnej skupiny a hlavná autorka štúdie vysvetlila, prečo sa tím zameral práve na mitochondriálnu DNA:
„Mitochondriálna DNA neobsahuje zďaleka toľko genetických informácií ako celý ľudský genóm, no zvyčajne sa zachová dlhšie a jednoduchšie sa získava,“ doplnila Charoula Fotiadou.
Práve slabá genetická rozmanitosť ich mohla dobehnúť
Geneticky boli neskorí neandertálci veľmi homogénnou skupinou. Práve táto nízka genetická rozmanitosť, a možno aj následná izolácia malých skupín, mohla prispieť k ich zmiznutiu.
Výskumníci použili štatistický program, aby overili, či genetické zmeny v rozmanitosti mitochondriálnej DNA zodpovedajú populácii s približne stabilnou veľkosťou. Nezodpovedali. Výpočty naopak ukázali, že počet neandertálcov sa medzi 45 000 a 42 000 rokmi prudko znížil.
Samotná genetika nestačila, pomohla až archeológia
Vedci nepozerali len na DNA zo starých kostí. Ich zistenia porovnali aj s archeologickými nálezmi z rôznych častí Európy, vďaka čomu vedeli lepšie odhadnúť, kde neandertálci žili, kam ustupovali a kedy sa ich populácie zmenšovali alebo znovu rozširovali.
„Toto nám umožnilo spojiť dva druhy dôkazov a zrekonštruovať demografickú históriu neandertálcov v priestore a čase,“ uviedol Jesper Borre Pedersen.
Práve vďaka tomuto spojeniu dnes vedci vidia jasnejšie, že história európskych neandertálcov nebola plynulá ani stabilná. Ich populácie sa najprv prudko zmenšili, potom sa znovu rozšírili a napokon sa krátko pred vyhynutím definitívne zrútili.
