Nie je to vtip: Namiesto čipov do počítačov si možno budeme kupovať hríby. Vedci vytvorili „hubový čip“, ktorý funguje ako mozog
Výskumníci vytvorili počítač z húb a hovoria, že tieto organizmy môžu tvoriť výkonnejšie počítače budúcnosti.
Na prvý pohľad sa to môže zdať ako nezmysel, ale vedci z Ohio State University prišli na to, že aj obyčajné šampiňóny a šitake huby môžu slúžiť ako základ budúcich počítačov. Nie, nejde o vtip ani o ekologickú reklamu, ich podhubie dokáže spracovávať informácie rovnako ako čip v tvojom notebooku.
Tento výskum otvára úplne novú kapitolu v oblasti bioelektroniky, kde sa technológia inšpiruje živými organizmami. A ak sa potvrdí, že huby zvládnu úlohy kremíkových čipov, môže to znamenať lacnejšie, ekologickejšie a rýchlejšie počítače.
Huby, ktoré si pamätajú
Tím vedený Johnom LaRoccom zistil, že niektoré druhy húb sa dajú vytrénovať, aby sa správali ako memristory, špeciálne elektronické súčiastky, ktoré si dokážu „pamätať“ predchádzajúce elektrické stavy. Inými slovami, fungujú ako mozgové bunky.
Vedci huby najprv pestovali v laboratóriu, potom ich vysušili, pripojili na elektrické obvody a púšťali cez ne rôzne napätia a frekvencie. Reakcie sledovali podobne, ako keď sa meria aktivita v nervových sieťach. Výsledky ich prekvapili, „hubový čip“ dokázal prepínať elektrické stavy až 5 850-krát za sekundu s presnosťou 90 %.
„Keď vieš vyrobiť mikročipy, ktoré napodobňujú neurónovú aktivitu, nepotrebuješ veľa energie ani v režime nečinnosti,“ vysvetľuje LaRocco: „To môže priniesť obrovskú výpočtovú aj ekonomickú výhodu.“
Na prvý pohľad by si povedal, že šampiňón je dobrý tak do polievky, nie do serverovne. Lenže huby sú extrémne odolné organizmy. Ich schopnosť rásť, adaptovať sa a komunikovať prostredníctvom podhubia z nich robí ideálnych kandidátov pre experimenty s bioelektronikou.
Neprehliadni
Fungal electronics, teda hubová elektronika, nie je úplne nová myšlienka. No v posledných rokoch sa stala horúcim trendom, pretože zníženie spotreby energie a množstva elektroodpadu je pre IT sektor čoraz väčšou výzvou.
„Mycélium ako výpočtový substrát sa už v menej intuitívnych experimentoch skúmalo, ale my sme sa pokúsili posunúť tento systém na hranicu možností,“ hovorí LaRocco.
Mycélium je podzemná sieť tenkých vlákien húb, ktorá funguje ako ich koreňový systém. Práve táto živá sieť prenáša elektrické impulzy a slúži ako „mozog“ celého systému,teda ako skutočný výpočtový substrát.
Biologický čip, ktorý sa rozloží
Na rozdiel od bežných čipov vyrobených z kovov a vzácnych minerálov sú hubové memristory lacné, biologicky rozložiteľné a ľahko obnoviteľné. Počítače založené na mycéliu by sa tak raz mohli používať aj tam, kde je dnes spotreba energie alebo odpad problém, napríklad v aerospace technológiách, autonómnych systémoch či inteligentných nositeľných zariadeniach.
„Ľudia si uvedomujú potrebu chrániť planétu pre ďalšie generácie. Takéto bio-priateľské nápady ukazujú, že technológia a príroda môžu spolupracovať, nie súperiť,“ upozorňuje spoluautorka štúdie Qudsia Tahmina
Zatiaľ je táto technológia len v ranom štádiu. Vedci však tvrdia, že vylepšením kultivácie a miniaturizácie sa dá dosiahnuť ešte vyšší výkon. Ak sa to podarí, jeden deň by mohol „hubový čip“ rásť doslova na komposte, nie v továrni.
„Všetko, čo potrebuješ na experimentovanie s hubovým počítačom, môže byť veľké ako kôpka kompostu a pár domácich obvodov,“ dodáva LaRocco. „Alebo aj celé laboratórium s pripravenými šablónami. Všetko závisí od tvojich zdrojov.“
Ak sa výskum podarí dotiahnuť do praxe, mushroom computing by mohol priniesť revolúciu podobnú tej, akú kedysi spustil kremík. Rozdiel je len v tom, že tento čip by si mohol vypestovať, nie vyrobiť.
