Einstein sa možno mýlil. Vedci objavili niečo, čo by mohlo prepísať učebnice fyziky
Najnovšie pozorovania naznačujú, že temná energia, záhadná sila, ktorá urýchľuje rozpínanie vesmíru, možno slabne. Ak sa to potvrdí, pôjde o objav, ktorý by mohol zmeniť modernú kozmológiu a naše chápanie vesmíru.
Vesmír sa zas a znova ukazuje ako miesto, ktoré nás neprestáva prekvapovať. Temná energia, teda záhadná forma energie, ktorá podľa astronómov tvorí približne 68 percent všetkého, čo existuje, sa možno nespráva tak, ako si myslíme.
Najnovšie pozorovania naznačujú, že tento dominantný, no stále nepochopený prvok kozmu nemusí byť nemenný, ale časom slabne. Ak sa to potvrdí, pôjde o jeden z najväčších prelomov v modernej kozmológii. Na tému upozornil portál SciTechDaily.
Dlhé desaťročia sme verili, že temná energia je stabilná súčasť vesmíru, ktorá pôsobí ako akýsi protihráč gravitácie, sila s negatívnym tlakom, ktorá urýchľuje rozpínanie priestoru. Túto ideu zastrešoval takzvaný model ΛCDM, pomenovaný podľa gréckeho písmena „lambda“, ktoré označuje Einsteinovu kozmologickú konštantu.
Práve Einstein zaviedol túto konštantu v roku 1917, aby jeho rovnice umožnili statický vesmír. O niekoľko rokov neskôr ju sám odmietol, keď sa ukázalo, že vesmír sa rozpína. No po objave zrýchleného rozpínania koncom 90. rokov sa jeho nápad vrátil na scénu a stal sa pevnou súčasťou štandardného modelu vesmíru.
Vesmír je stále plný záhad a vždy niečím prekvapí
Lenže dnes sa tento základný pilier otriasa v základoch. Výskumníci z projektov Dark Energy Spectroscopic Instrument (DESI) a Dark Energy Survey (DES) spojili obrovské množstvo dát o galaxiách a supernovách, čím vytvorili akýsi „časový záznam“ rozpínania vesmíru. Analýzy týchto údajov naznačujú, že temná energia nebola vždy rovnaká. Pričom jej sila mohla byť v dávnej minulosti o niečo väčšia než dnes. To by znamenalo, že jej hustota sa v priebehu miliárd rokov znížila približne o desať percent.
Neprehliadni
Takéto zistenie ide priamo proti predstave konštantnej energie vákua, ktorá bola doteraz základom teoretickej fyziky. Ak sa potvrdí, temnú energiu už nebudeme môcť chápať ako statickú veličinu, ale ako dynamickú zložku vesmíru. Možno v podobe nového kozmického poľa, alebo častice, ktorú zatiaľ nepoznáme. Fyzici tento koncept nazývajú kvintesencia. Ide o hypotetické pole, ktoré sa mení v čase a mohlo by vysvetliť, prečo rýchlosť expanzie vesmíru nie je úplne konštantná.
Čo sa to deje s temnou energiou?
Vedci sú však zatiaľ opatrní. Samotné merania sú mimoriadne komplexné a vyžadujú si extrémnu presnosť. Napriek tomu viaceré nezávislé experimenty ukazujú podobný trend, čo zvyšuje dôveryhodnosť výsledkov. Hoci štatistická istota zatiaľ nedosahuje hranicu pre formálne potvrdenie objavu (päťsigma), práve táto zhoda medzi metódami robí z výsledkov niečo, čo sa nedá len tak ľahko ignorovať.
V nasledujúcich rokoch by situáciu mohli objasniť nové vesmírne misie. Európsky teleskop Euclid, ktorý už skúma vzdialené galaxie, a pripravovaný americký teleskop Nancy Grace Roman budú merať rozloženie hmoty a energie s nebývalou presnosťou. Ak sa ukáže, že temná energia sa skutočne mení, môže to znamenať začiatok novej éry fyziky. Veselou iróniou je, že po viac ako sto rokoch sa možno opäť vrátime k Einsteinovej konštante. Tentoraz však ako k niečomu celkom inému, než čo si jej autor pôvodne predstavoval. Nuž aj to je život.
