Neuveriteľné! Pozri sa na záber rodiacej sa protoplanéty, ktorá rastie výskumníkom pred očami v reálnom čase
Výskumníci pozorovali rodiacu sa protoplanétu AB Aurigae b, ktorá je v procese naberania hmoty.
Astronómovia objavili jasné známky novej planéty, ktorá sa aktívne formuje v prstenci prachu a plynu okolo mladej hviezdy, ktorý nazývame protoplanetárny disk, informuje Live Science.
Túto formujúcu sa planétu zachytili pomocou teleskopu ALMA a priniesli aj dychberúci záber, ktorý nám ukazuje vznik nového sveta v reálnom čase. Touto formujúcou sa planétou je AB Aurigae b, obria protoplanéta, ktorá má už teraz približne štvornásobok hmotnosti Jupitera. Táto formujúca sa planéta sa nachádza približne 93 astronomických jednotiek od svojej hviezdy. Jedna astronomická jednotka značí priemernú vzdialenosť Zeme od Slnka, teda 150-miliónov kilometrov.
Astronómovia už v minulosti odhalili rodiace sa planéty. AB Aurigae b sa však od ostatných líši tým, že ju zachytili, ako aktívne naberá na seba materiál. Môžu teda pozorovať, ako planéta rastie v reálnom čase.
Rast planéty v reálnom čase
Pomocou teleskopov ALMA, VLT a spektrografu MUSE zachytili astronómovia vodíkové emisie. Tie naznačujú špecifický vzorec toho, ako plyn okolo protoplanéty padá po špirále dovnútra, namiesto toho, aby bol odfúknutý preč. Ide o vzorec, ktorý výskumníci pozorovali pri hviezdach, ktoré rapídne naberali plyn. Toto je po prvýkrát, čo objavili tak jasný dôkaz prebiehajúcej akrécie materiálu.
Objavené emisie sa javia vo vlnových dĺžkach, ktoré boli jemne posunuté k modrému spektru kvôli dopplerovmu efektu. To výskumníkom povedalo, že sa plyn okolo planéty pohybuje smerom ku nám rýchlosťou približne 100 km/s.
Neprehliadni
AB Aurigae b protoplanéta je jednou z mála protoplanét, ktoré sme dokázali zachytiť priamo. Ostatné formujúce sa planéty sa vyznačujú tým, že existujú v medzere v protoplanetárnom disku. Táto protoplanéta je však stále v disku pochovaná. To výskumníkom dáva jedinečnú príležitosť pozorovať “kŕmenie”, teda proces nabaľovania materiálu a hmoty z okolia. Odhaduje sa, že je tento systém mladý. Môže mať približne 2-milióny rokov. To znamená, že astronómovia pozorujú planetárnu formáciu v najskorších možných fázach.
Pozorovania tejto protoplanéty zároveň skúšajú náš štandardný model planetárnej formácie. AB Aurigae b sa nachádza veľmi ďaleko od svojej hviezdy. To naznačuje, že exoplanéta mohla vzniknúť tým, že v hustejších častiach disku nastal rapídny kolaps pod svojou gravitáciou. Nevznikla teda procesom, počas ktorého by najskôr vzniklo jadro exoplanéty, ktoré následne rýchlo nabalilo zvyšok hmoty. Týmto spôsobom mohli vzniknúť planéty Jupiter a Saturn.
Detekcia AB Aurigae b predstavuje iba začiatok novej éry v štúdiu formovania planét. Budúce pozorovania pomôžu presne určiť, aká časť detegovaného žiarenia pochádza zo samotnej planéty a aká časť z reemitovaného svetla z okolitého disku, a či je možné nájsť podobné znaky aj v okolí iných mladých hviezd.
Čo sa ukrýva v protoplanetárnych diskoch
Objavenie formujúcej sa exoplanéty v disku je fascinujúcim objavom, no už samotný výskum protoplanetárnych diskov nám vie veľa povedať o možných svetoch, ktoré môžu vo vesmíre vzniknúť.
Materiál, z ktorého sa skladá protoplanetárny disk je zároveň materiálom, z ktorého sa budú skladať aj exoplanéty v hotovej sústave. Výskumníci už v predchádzajúcich výskumoch dokázali, že v protoplanetárnych diskoch môžeme nájsť aj organické molekuly.
V protoplanetárnom disku sústavy IRS 48 sa im podarilo objaviť stopy dimetylétera, čo je organická zlúčenina, ktorá zároveň tvorí základný stavebný kameň pre aminokyseliny a cukry. Ide o dôležité látky pre vznik života, ako ho poznáme. Dimetyléter je zložený z deviatich atómov a preto sa stal najväčšou molekulou, akú sa do dnešného dňa podarilo astronómom objaviť v protoplanetárnom disku. Podľa vedcov ide o kľúčový objav, vďaka ktorému zistia, ako sa organické látky dostávajú z regiónov, kde sa tvoria nové hviezdy, do protoplanetárnych diskov a nakoniec aj na samotné planéty. Viac o tomto objave píšeme v našom článku.
