Neandertálcov sme možno celé roky neprávom považovali za hlúpejších. Nová štúdia búra najrozšírený mýtus o ich mozgoch
Neandertálci možno nevyhynuli preto, že boli menej inteligentní. Nová štúdia ukazuje, že rozdiely medzi ich mozgami a mozgami moderných ľudí boli prekvapivo malé.
Možno si o neandertálcoch stále premýšľaš ako o primitívnych vzdialených príbuzných, ktorí zanikli, lebo na to jednoducho nemali. Tento pohľad však dostal vážnu trhlinu.
Vedci z Univerzity Indiana sa pozreli na odhadované rozdiely medzi mozgami neandertálcov a moderných ľudí a porovnali ich s tým, ako sa mozgy líšia medzi ľuďmi žijúcimi dnes. Výsledok je prekvapivý. Rozdiely medzi neandertálcami a skorými modernými ľuďmi boli vo väčšine skúmaných oblastí menšie než rozdiely medzi dvoma dnešnými ľudskými populáciami.
Vedci sa príliš dlho spoliehali na tvar lebky
Thomas Schoenemann, profesor kognitívnych vied a antropológie, sa rozhodol preveriť niečo, čo vedci robili už celé storočie. Pozerali sa na neandertálske lebky a automaticky predpokladali, že iný tvar znamená horšie schopnosti. Lenže lebka je v tomto prípade skôr obal mozgu než priamy dôkaz toho, ako dobre jej majiteľ rozmýšľal, plánoval alebo rozprával.
Neandertálske lebky boli dlhšie a nižšie. Naše sú guľovitejšie. Z tohto rozdielu mnohí vedci odvodili, že mali menej rozvinutý mozoček. Teda oblasť, ktorá sa spája s pohybom, pozornosťou, pamäťou a rečou.
„Viac ako storočie sa niektorí vedci pozerali na neandertálske lebky a prišli k záveru, ktorý sa zdal očividný, že inak tvarovaný mozog v porovnaní s modernými ľuďmi musel znamenať, že neandertálci mali menej schopnú myseľ,“ hovorí Schoenemann.
Problém bol v tom, že nikto sa neopýtal základnú otázku. Aké veľké vlastne tieto rozdiely sú?
Neprehliadni
Rozdiely medzi dnešnými ľuďmi boli väčšie, než vedci čakali
Schoenemann so svojím tímom sa preto rozhodol porovnať mozgy súčasných ľudí. Vedci použili MRI snímky 200 Američanov európskeho pôvodu a 200 etnických Han Číňanov. Následne použili rovnakú techniku merania, akú využívali predchádzajúce štúdie pri odhadoch mozgov neandertálcov.
Výsledok bol, že v deviatich z 13 skúmaných oblastí mozgu boli rozdiely medzi týmito dvoma dnešnými skupinami väčšie než rozdiely, ktoré staršia práca uvádzala medzi neandertálcami a skorými modernými ľuďmi.
„Rozdiely medzi modernými ľuďmi a neandertálskymi mozgami významne neprevyšujú rozdiely medzi rôznymi súčasnými ľudskými populáciami,“ vysvetľuje Schoenemann. „Nikto netvrdí, že Američania a Číňania sú kognitívne odlišní v nejakom zmysluplnom význame, tak prečo by sme mali predpokladať niečo podobné o podobne veľkých rozdieloch medzi neandertálcami a skorými modernými ľuďmi?“
Rozdiel bol taký malý, že by sa v skupine takmer stratil
Vedci išli ešte ďalej a vypočítali, aký veľký rozdiel v kognitívnych schopnostiach by sa dal z týchto anatomických rozdielov očakávať. Odpoveď bola takmer zanedbateľná. Najväčší odhadovaný rozdiel dosiahol iba 0,14 štandardnej odchýlky.
V praxi to znamená nasledovné. Keby si postavil 100 neandertálcov proti 100 skorým moderným ľuďom, moderní ľudia by mali len približne päť jednotlivcov viac, ktorí by výkonom prekonali priemer neandertálskej skupiny.
Na samotnom vrchole schopností by sa skupiny líšili približne o jedného človeka.
„Zdá sa pravdepodobné, že akékoľvek priemerné kognitívne rozdiely, ktoré existovali, by boli veľmi jemné, ak vôbec detekovateľné,“ konštatuje Schoenemann.
Neandertálci neboli primitívni jaskynní ľudia
Archeologické nálezy už roky ukazujú, že neandertálci neboli primitívni. Pochovávali svojich mŕtvych, používali pigmenty a vytvárali sofistikované nástroje. Možno dokonca vyrábali aj ozdoby.
Žili v Európe a západnej Ázii tisícročia, prežili ľadové doby a prispôsobili sa chladnému prostrediu. Ich robustná telesná stavba svedčí o úspešnej adaptácii na náročné podmienky.
Ak teda rozdiely v ich mozgoch nestačia na vysvetlenie výrazne horších schopností, prečo vlastne vyhynuli?
Neandertálcov možno nezlomila slabšia inteligencia, ale nízky počet
Odpoveď môže byť oveľa prozaickejšia, než sa kedysi zdalo. Neandertálcov nemuseli poraziť lepšie mozgy, ale jednoducho početná prevaha Homo sapiens. Moderní ľudia sa postupne šírili do oblastí, kde žili neandertálci, a počas tisícročí ich mohli vytláčať už len tým, že ich bolo viac.
Genetické dôkazy zároveň ukazujú, že medzi oboma skupinami dochádzalo ku kríženiu. Väčšina ľudí dnes nesie malé percento neandertálskej DNA, čo znamená, že neandertálci nezmizli úplne bez stopy. Skôr sa ich populácia postupne riedila a miešala s modernými ľuďmi, namiesto toho, aby bola naraz nahradená.
Neandertálske komunity boli navyše malé a geograficky roztrúsené. To je v praxi veľký problém. Ak má skupina málo členov a žije oddelene od ostatných, horšie znáša klimatické zmeny, choroby, nedostatok potravy aj príchod nového konkurenta.
Inými slovami, ak medzi neandertálcami a modernými ľuďmi existoval nejaký priemerný rozdiel v schopnostiach, podľa autorov štúdie bol príliš malý na to, aby sám vysvetlil ich zmiznutie. Oveľa väčší zmysel preto dáva scenár, v ktorom rozhodla početnosť, izolované skupiny, meniaca sa klíma a postupné miešanie s Homo sapiens.
Iný tvar mozgu ešte nerozhoduje o tom, čo človek dokáže
Historicky sa rozdiely v mozgoch nesprávne používali na intelektuálne radenie rôznych skupín ľudí. Schoenemannova práca pripomína, prečo je takéto myslenie problematické.
Pre neandertálcov sa verdikt o ich kognitívnych schopnostiach možno konečne mení. Budúci výskum ich vyhynutia by sa preto nemal pozerať len na tvar lebky, ale aj na demografické a kultúrne faktory.
Možno je načase prestať sa pozerať na neandertálcov ako na menejcenných bratrancov. Boli to ľudia s mozgami podobnejšími našim, než sme si dlho mysleli. A možno neprehrali preto, že boli menej schopní, ale preto, že ich bolo jednoducho príliš málo.
