Neandertálci možno neboli takí primitívni, ako si myslíme. Mysleli sme si, že jazyk je výsadou moderného človeka, nový výskum to spochybňuje
Nový výskum ukazuje, že neandertálci mali v DNA biologický základ pre zložitejšiu komunikáciu. Vedci objavili staré genetické sekvencie spojené s jazykovými schopnosťami.
Keď počuješ slovo „neandertálec„, asi si nepredstavíš niekoho, kto by dokázal viesť zložité rozhovory. Nový výskum však ukazuje, že naši dávni príbuzní mali v DNA zapísanú biologickú výbavu, ktorá mohla podporovať oveľa zložitejšiu komunikáciu, než sme si doteraz mysleli.
Vedci z Univerzity v Iowe objavili, že genetické sekvencie výrazne spojené s jazykovými schopnosťami sa vyvinuli ešte predtým, ako sa naše vývojové cesty rozdelili. To znamená, že „hardvér“ pre jazyk bol pripravený už dávno predtým, ako sme si mysleli.
Malý kúsok DNA s obrovským vplyvom na jazykové schopnosti
Výskumníci sa zamerali na oblasti genómu nazývané HAQERs, čo je skratka pre Human Ancestor Quickly Evolved Regions. Tieto úseky tvoria menej ako jednu desatinu percenta celej DNA, no ich vplyv na jazykové schopnosti je 200-krát väčší ako u akejkoľvek inej časti genómu.
„Ukazuje sa, že aj veľmi malá časť genómu môže mať obrovský vplyv. Nielen na to, akým druhom sme sa stali, ale aj na to, akí sme ako jednotlivci,“ hovorí Jacob Michaelson, hlavný autor štúdie.
HAQERs nefungujú ako klasické gény. Skôr pôsobia ako regulátor hlasitosti. Určujú, ako intenzívne sa iné gény aktivujú. A jedným z „ovládačov“ týchto regulátorov je gén FOXP2, ktorý už vedci pred viac ako dvadsiatimi rokmi spojili s jazykovými poruchami.
Neandertálci mohli mať pre jazyk pripravený podobný hardvér
Prekvapivé zistenie prišlo, keď výskumníci porovnali DNA moderných ľudí s genetickým materiálom neandertálcov. Ukázalo sa, že HAQERs boli u neandertálcov prítomné a možno ešte o niečo výraznejšie ako u nás dnes.
Neprehliadni
Tím analyzoval 65 miliónov rokov evolučnej histórie pomocou výpočtovej genetiky. Výsledok naznačuje, že zatiaľ čo sa iné kognitívne schopnosti moderných ľudí neustále zlepšovali, tento „hardvér“ pre jazyk zostal relatívne konštantný.
To ešte neznamená, že neandertálci hovorili rovnako ako dnešní ľudia. Naznačuje to však, že biologický základ pre komplexnejšiu komunikáciu sa mohol objaviť oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Keď si k tomu pripočítaš archeologické dôkazy o neandertálskej kultúre a organizovaných sociálnych štruktúrach, silno to naznačuje existenciu nejakej formy zložitej komunikácie.
Prečo sa jazykový hardvér prestal ďalej vyvíjať
Ak boli HAQERs také výhodné pre jazyk, prečo sa prestali zdokonaľovať? Odpoveď leží v evolučnom kompromise, ktorému vedci hovoria vyvažujúca selekcia.
HAQERs podporujú vývoj plodového mozgu spôsobom, ktorý zväčšuje nielen mozog, ale aj lebku. Pred moderným lekárstvom existovala jasná hranica. Príliš veľká detská hlava znamenala katastrofálne nebezpečný pôrod pre matku aj dieťa.
„Vedci si myslia, že ľudia narazili na túto vývojovú hranicu pomerne skoro. Mozog schopný jazyka sa už ďalej nedal zlepšovať cez tú istú genetickú cestu bez toho, aby sa zároveň nezvyšovalo riziko pri pôrode. Iné genetické zmeny, ktoré podporovali inteligenciu, sa však mohli vyvíjať ďalej,“ hovorí Michaelson.
Odkiaľ pochádza talent na reč a čo chcú vedci zistiť ďalej
Celý výskum vychádza zo štúdie z 90. rokov, keď Bruce Tomblin dôkladne zdokumentoval jazykové schopnosti 350 študentov z Iowy. Okrem testov im vzal aj vzorky slín na zachovanie DNA.
Michaelsonov tím neskôr analyzoval tieto genetické vzorky a porovnal rozdiely v DNA s jazykovými zručnosťami študentov. Takto dokázali zmapovať, ako genetické variácie ovplyvňujú schopnosť komunikovať.
Teraz vedci plánujú ďalší výskum s potomkami pôvodných účastníkov. Zaujíma ich, ako rozlíšiť genetické vplyvy od environmentálnych faktorov, napríklad od toho, či dieťa vyrastá v jazykovo bohatom prostredí.
„Zaujíma nás oddelenie priameho genetického vplyvu na jazyk od toho, čo nazývame genetická výchova, kde genetika rodičov ovplyvňuje prostredie, ktoré vytvárajú pre svoje deti,“ vysvetľuje Michaelson.
Výskum tak odkrýva fascinujúci paradox. Zatiaľ čo sa naše mozgy stávali čoraz chytrejšie, časť genetických základov pre jazyk zostala stabilná veľmi dlhý čas. Neandertálci tak mohli mať biologickú výbavu pre oveľa zložitejšiu komunikáciu, než sme im ešte donedávna pripisovali.
