Najdlhšie žijúce žraloky sveta môžu ukrývať kľúč ku zraku, ktorý neochabne ani po stáročiach
Najdlhšie žijúce žraloky na Zemi ukrývajú kľúč ku zraku, ktorý neochabne ani po niekoľkých stáročiach. Pomôcť môžu aj nám.
Grónske žraloky (Somniosus microcephalus) znovu dokazujú, že príroda vie fungovať spôsobom, ktorý sa zdá takmer nadprirodzený. Ich oči nie sú len nástrojom videnia v hlbokých, tmavých vodách Arktického oceánu, pre vedcov sa stali aj životným meračom času. Tieto žraloky nemajú kosti ani tvrdé stavce, z ktorých sa zvyčajne určuje vek rýb, takže odborníci musia využiť iný trik, rádiokarbónové datovanie proteínov v jadre očnej šošovky, informuje Science Alert.
Proteíny sa vytvoria ešte pred narodením a počas celého života žraloka, ktorý môže presiahnuť 400 rokov, sa už nikdy nemenia. Oko tak funguje ako zakonzervovaná časová kapsula, ktorá uchováva históriu zvieraťa od momentu jeho narodenia.
Fascinujúca súhra
Tieto oči zároveň odhalili fascinujúcu súhru s parazitmi. Na rohovkách grónskych žralokov často visia kôrovce Ommatokoita elongata. Štúdia potvrdila, že žraloky cez tieto parazity stále vidia, no niektorí morskí biológovia špekulujú, že by tieto kôrovce mohli byť jemne bioluminiscenčné. V absolútnej tme hlbín by slabé svetlo z parazita mohlo lákať korisť priamo pred oči žraloka, čo by paradoxne zvyšovalo jeho šance na úspešný lov.
Z hľadiska molekulárnej biológie je najzaujímavejší fakt, že sietnica grónskeho žraloka dokáže zostať funkčná celé stáročia. Retiny týchto žralokov neukazujú známky degenerácie ani po stovkách rokov, čo naznačuje, že telo produkuje špecifické proteíny, chaperóny, ktoré chránia ostatné proteíny pred nesprávnym zložením. V praxi to znamená, že neuróny sietnice sa udržujú v zdravej forme po celé storočia, bez degenerácie, ktorá by ohrozila zrak.
“Grónsky žralok poskytuje pôsobivý príklad dlhodobého zachovania integrity sietnice, podporovaný molekulárnymi aj histologickými mechanizmami,” upozorňujú autori štúdie.
Práve tento mechanizmus môže mať väčší dopad na medicínu než samotné predĺženie zraku. Sietnica je predĺženou časťou mozgu, takže jej ochrana a odolnosť voči starnutiu môže priniesť nové poznatky pre ochranu neurónov pri neurodegeneratívnych chorobách, ako sú Alzheimer alebo Parkinson. Ak dokážeme pochopiť, ako žralok udržiava integritu nervových buniek po storočia, mohlo by to viesť k novým spôsobom, ako spomaliť alebo zastaviť degeneráciu neurónov u ľudí.
Neprehliadni
Prispôsobenie sa
Okrem toho sa ukazuje, že grónske žraloky sú majstri prispôsobenia na extrémne podmienky. Ich retiny obsahujú len tyčinky, citlivé na modré svetlo. To preniká do hlbokých oceánskych vôd, a nemajú kužele pre farebné videnie. Proteíny rhodopsínu v tyčinkách sú optimalizované pre vlnovú dĺžku okolo 458 nanometrov. Presne tam, kde je najviac svetla v ich tmavom prostredí.
Celkovo tieto zistenia ukazujú, že dlhovekosť a schopnosť udržať funkčné zmyslové orgány sa môžu prepájať s molekulárnymi mechanizmami. Tie chránia neuróny a proteíny pred starnutím. Grónsky žralok teda nie je len živočíchom žijúcim stovky rokov. Je aj modelom, z ktorého sa dá veľa naučiť o tom, ako prirodzené systémy uchovávajú životné funkcie a odolnosť aj v extrémnych podmienkach.
Táto štúdia, zverejnená 14. januára 2026, tak ukazuje, že oči môžu byť viac než len senzory. Sú časomierou, ochranným mechanizmom a dokonca inšpiráciou pre budúce medicínske aplikácie. Tie by mohli ovplyvniť spôsob, akým chránime zrak a mozog u ľudí.
