Mravce popierajú storočnú poučku o ľudskej tímovej práci. Vo väčšej skupine podávajú ešte lepší výkon
Výskumníci zistili, že vo väčších skupinách sú mravce ešte silnejšie, na rozdiel od ľudí.
Sto rokov staré pravidlo spolupráce hovorí, že čím viac ľudí sa pripojí k nejakému projektu, tým efektivita jednotlivca klesá. Výskumníci sa toto pravidlo rozhodli overiť a na pomoc si zavolali Tkáče, druh mravcov, ktorý je obzvlášť známy svojou spoluprácou. Výskum ukazuje, že čím väčšou skupina tkáčov je, tým sa individuálne mravce stávajú silnejšie.
Ako informuje portál Phys, jeden mravec takmer zdvojnásobil svoju silu, ako sa skupina rozrastala. Rovnako mravce lepšie spolupracovali vo väčšej skupine.
Pravidlo spolupráce po prvýkrát spísal francúzsky inžinier Max Ringelmann v roku 1913. Ten vytvoril experiment s preťahovaním sa s lanom. Ringelmann zistil, že čím viac študentov ťahalo za jeden koniec, tým sa celková sila síce zvýšila, no jednotlivec neprispieval až takou silou, ako keď ich bolo v skupine menej.
Spolupráca mravcov
Nová štúdia ale zistila, že Tkáče takto nefungujú. Tieto mravce vytvárajú mimoriadne efektívne tímy, v rámci ktorých jedinci v skutočnosti zvyšujú svoj podiel na skupinovej práci, čím sú skupiny väčšie. Presnejšie, výskumníci skúmali druh Oecophylla smaragdina, ktorý žije v tropických oblastiach Afriky, Ázie a Austrálie. Tieto mravce sú najznámejšie pre svoje budovanie hniezd. Počas toho vytvárajú živé reťaze, po ktorých posúvajú listy. Tie zaliepajú lepidlom, ktoré produkujú ich larvy.
Výskumníci navrhli experimenty, v rámci ktorých prinútili tkáčov, aby spolupracovali. Ich úlohou bolo premiestniť umelý list, ktorý bol pripojený na merači sily. Vedci zistili, že mravce si rozdelili prácu na dve skupiny. Niektoré mravce aktívne ťahali, zatiaľ čo iné mravce slúžili ako kotva pre túto ťažnú silu.
Neprehliadni
“Mravce na konci reťazí naťahujú svoje telá, aby odolali a uložili si ťahovú silu, zatiaľ čo mravce vpredu aktívne ťahajú. Dlhšie reťaze mravcov majú na zemi väčšiu priľnavosť ako jednotlivé mravce, takže dokážu lepšie odolať sile listu, ktorý ťahá späť. Naprogramovanie robotov, aby si osvojili kooperatívne stratégie inšpirované mravcami, by mohlo umožniť tímom autonómnych robotov efektívnejšie spolupracovať,” hovoria výskumníci.
Výskum mravcov
Čo sa mravcov týka, ide o skutočne pozoruhodné stvorenia. Štúdia spred pár rokov, na ktorej za podieľali výskumníci z Wurzburg University dokázala zistiť, koľko mravcov celkovo chodí po našej Zemi. Možno sa to zdá nemožné, no vďaka naozaj obšírnej a včerpávajúcej analýze sa vedeckému tímu podarilo nájsť odpoveď. Za výskumom stojí dvojica biológov, Sabine Nooten a Patrick Schultheiss. Ich práca bola nedávno publikovaná v Proceedings of the National Academy of Sciences.
Lenže aká je teda odpoveď? Podľa najlepšieho odhadu by sa malo po povrchu Zeme pohybovať 20 biliárd mravcov. Okrem toho sa však dvojici podarilo zistiť aj biomasu, teda biologický materiál, ktorý predstavuje globálna populácia mravcov. Ich kombinovaná biomasa predstavuje 12 megaton uhlíka, čo je viac ako kombinovaná biomasa divého vtáctva a cicavcov. Ak by sme biomasu mravcov porovnali s tou našou, mravčia biomasa tvorí približne 20% tej našej.
K týmto číslam sa vedci dopracovali naozaj vyčerpávajúcou analýzou publikovaných prác. Pre potreby štúdie sa pozreli na 500 vedeckých prác, ktoré následne spojili do jednej databázy.
Predpokladá sa, že mravce možno nájsť všade na svete, okrem polárnych regiónov planéty. Táto práca je však prvou svojho druhu, ktorá sa pokúsila bližšie popísať ich distribúciu. Dvojica výskumníkov zistila, že v tropických oblastiach možno nájsť najväčšiu hustotu mravcov. Okrem podnebia však významnú úlohu zohrávajú aj lokálne ekosystémy. V lesoch a vyprahnutých regiónoch možno nájsť väčšinu druhov mravcov, no ich diverzita klesá v oblastiach, ktoré boli výrazne poznačené ľudskou činnosťou. Autori vo svojom výskume aj naďalej pokračujú. V budúcich štúdiách sa pokúsia presnejšie zistiť, ktoré environmentálne faktory vplývajú najviac na distribúciu druhov mravcov.
