Mimozemšťania možno vysielajú, no my ich nepočujeme. Vedci ich mohli celé roky hľadať na nesprávnej frekvencii
Hľadanie mimozemských signálov sa roky sústreďovalo len na úzku časť rádiového spektra. Vedci teraz ukázali, kde sa môžu ukrývať.
Pátranie po mimozemských civilizáciách patrí medzi najdlhšie vedecké projekty vôbec. Vedci už celé desaťročia zachytávajú rádiové signály z vesmíru a snažia sa odhaliť vysielanie, ktoré by nevzniklo prirodzenou cestou. Nová štúdia však naznačuje, že doterajšie hľadanie sa sústredilo iba na malú časť rádiového spektra. Ak inteligentná civilizácia naozaj vysiela signály, je možné, že ich vedci jednoducho hľadali na nesprávnej „stanici“.
S týmto záverom prišla doktorandka Louisa Mason z Univerzity v Manchestri. Svoj výskum predstavila počas konferencie National Astronomy Meeting organizovanej Kráľovskou astronomickou spoločnosťou.
Vedci celé roky sledovali rovnakú časť spektra
Program SETI, teda projekt zameraný na hľadanie mimozemskej inteligencie, sa dlhodobo sústreďuje na frekvencie medzi 1,42 a 1,66 GHz. Vedci túto oblasť označujú ako Water Hole, teda v preklade vodná diera. Dôvod je pomerne jednoduchý. Táto časť rádiového spektra leží medzi prirodzenými rádiovými frekvenciami vodíka a hydroxylu. Keď sa tieto dve látky spoja, vznikne voda, jedna z najdôležitejších zlúčenín pre život, aký poznáme.
Astronómovia preto predpokladali, že technologicky vyspelá civilizácia by mohla tejto oblasti prisudzovať podobný význam a práve tam by sa pokúsila nadviazať kontakt s inými inteligentnými bytosťami. Lenže ide stále iba o predpoklad.
Astronómka Louisa Mason sa rozhodla preveriť inú možnosť. Namiesto tradičných frekvencií analyzovala oveľa vyššie rádiové pásma pomocou údajov z observatória ALMA v Čile. Zaujímavé pritom je, že teleskop kvôli tomuto výskumu vôbec nezbieral nové údaje. Vedkyňa využila archív pozorovaní, ktoré astronómovia pôvodne vytvorili na úplne iné vedecké účely. Následne v nich hľadala veľmi úzke rádiové signály. Práve tie by mohli predstavovať technosignatúry, teda stopy po technológii vytvorenej inteligentnou civilizáciou.
Neprehliadni
„Po celé desaťročia sa pátranie programu SETI sústredilo na pomerne malú časť rádiového spektra. Chceli sme zistiť, čo sa stane, ak sa pozrieme na úplne inú oblasť,“ hovorí Mason.
Žiaden signál sa síce nenašiel, no to nie je chyba
Vedkyňa počas analýzy preskúmala dve malé časti frekvenčného pásma teleskopu ALMA. Žiadny kandidát na mimozemský signál sa však neobjavil. To však podľa autorov nepredstavuje sklamanie. Výskum totiž ukázal, že rádiové pásma s vyššími frekvenciami zostávajú prakticky nepreskúmané. Doterajšie projekty sa na ne takmer vôbec nezamerali. Vedci získali ďalší priestor, kde môžu v budúcnosti pokračovať.
Samotná Mason upozorňuje, že absencia signálu ešte nič nedokazuje. Skúmaná časť spektra bola totiž veľmi malá a predstavovala iba zlomok možností.
Výskum prekvapil ešte z jedného dôvodu. Keď astronómovia nasmerujú rádiový teleskop na konkrétny objekt, do jeho zorného poľa sa dostane aj množstvo ďalších hviezd. Väčšina doterajších výpočtov využívala katalóg Gaia, ktorý obsahuje známe hviezdy. Louisa Mason namiesto toho použila galaktický model Besançon, ktorý odhadne aj hviezdy príliš vzdialené alebo slabé na to, aby sa objavili v bežných katalógoch.
Pri staršom prieskume, ktorý zahŕňal 1 327 pozorovaní, vedci pôvodne odhadovali, že preskúmali približne 288-tisíc hviezd. Nový model však ukázal, že rovnaké údaje v skutočnosti zahŕňali viac než 6,1 milióna hviezd. To znamená, že doterajšie pátranie po technosignatúrach zasiahlo omnoho väčšiu časť našej galaxie, než sa pôvodne predpokladalo.
Každé pozorovanie môže ukrývať viac údajov, než si vedci mysleli
Podľa autorky práve tento poznatok patrí medzi najzaujímavejšie výsledky celej práce.
„Jednou z najvzrušujúcejších vecí je zistenie, že sme preskúmali oveľa viac hviezd, než sme si pôvodne mysleli. Aj veľmi malé pozorovanie môže obsahovať obrovské množstvo hviezd, ktoré sme vôbec nemali v pláne skúmať,“ uzatvára Mason.
To zároveň znamená, že archívy astronomických observatórií môžu obsahovať veľké množstvo údajov vhodných aj na pátranie po mimozemskej inteligencii, hoci ich vedci pôvodne získali na úplne iný výskum.
Autori štúdie zdôrazňujú, že negatívny výsledok neznamená že inteligentný život vo vesmíre neexistuje. Výskumníci iba nenašli technosignatúru v malej časti frekvenčného spektra, ktorú tentoraz analyzovali.
Práca však zároveň naznačuje, že ak budú budúce projekty využívať širší rozsah frekvencií a zároveň lepšie spracujú obrovské množstvo údajov z existujúcich astronomických archívov, vedci získajú podrobnejší obraz o tom, ktoré časti našej galaxie už preskúmali a kde ešte zostáva priestor na ďalšie hľadanie.
