Naletel si na Facebooku na podvod? Prelomový rozsudok môže zmeniť, za čo bude Meta niesť zodpovednosť
Nemecký súd riešil zodpovednosť Mety za podvodné reklamy na Facebooku a Instagrame. Verdikt môže ovplyvniť, ako sa bude posudzovať zodpovednosť platforiem za platený obsah.
Meta tentoraz neuspela s argumentom, že za podvodnú reklamu zodpovedá iba ten, kto ju vytvoril. Súd vo Frankfurte rozhodol, že firma v konkrétnom prípade nesie zodpovednosť za podvodné reklamy na Facebooku a Instagrame, hoci ich zadali tretie strany.
Rozhodnutie súvisí najmä s tým, ako reklamy na platformách Mety fungujú. Firma ich iba neukladá a nezobrazuje pasívne. Jej reklamný systém rozhoduje, komu sa zobrazia, v akom poradí a kedy.
Landgericht Frankfurt am Main rozhodol 16. septembra 2026. Rozsudok zverejnil pod spisovou značkou 2-06 O 234/25. Zatiaľ nie je právoplatný a Meta sa proti nemu môže odvolať na Oberlandesgericht Frankfurt am Main.
Falošné reklamy použili značku Finanzfluss aj meno Thomasa Kehla
Za žalobou stojí Finflow GmbH, prevádzkovateľ nemeckého finančného portálu Finanzfluss, a jeho spoluzakladateľ Thomas Kehl. Práve jeho meno, fotografie a značku Finanzfluss začali podvodníci používať vo falošných profiloch a reklamách na Facebooku a Instagrame.
Reklamy propagovali údajné investičné príležitosti tak, aby pôsobili, akoby za nimi stál samotný Kehl. Schéma bola dostatočne presvedčivá na to, aby sa na Finanzfluss začali obracať ľudia, ktorí na ponuky naleteli.
Neprehliadni
Len počas augusta 2024 preto firma nahlásila Mete takmer 260 porušení. Ani to však problém nezastavilo. Podobné reklamy sa objavovali ďalej a pri niektorých z nich trvalo odstránenie podľa súdu až 62 dní.
Práve pomalé odstraňovanie a opakovaný návrat podvodných kampaní ukazuje, prečo sa spor dostal až pred súd. Na rovnaký problém sme upozorňovali aj pri podvodných reklamách na Facebooku a Instagrame.
Súd odmietol argument, že Meta je len pasívnym hostiteľom reklamy
Meta argumentovala tým, že sporné reklamy nevytvorila ona, ale tretie strany. Opierala sa pritom o článok 6 európskeho nariadenia Digital Services Act (DSA), ktorý za určitých podmienok chráni hostingové služby pred zodpovednosťou za nezákonný obsah používateľov.
Frankfurtský súd však pozeral aj na to, čo sa s reklamou deje po jej nahraní.
Na Facebooku a Instagrame nerozhoduje o jej zobrazení iba inzerent. Reklamný systém Mety vyberá, komu sa reklama ukáže, kedy sa zobrazí a akú pozíciu dostane. Práve tým sa podľa súdu jej úloha posúva za hranicu obyčajného pasívneho uloženia cudzieho obsahu.
Pri rozhodovaní sa súd odvolal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veciach WebGroup a Coyote System. To riešilo práve situáciu, keď poskytovateľ už obsah iba technicky neuchováva, ale získava kontrolu nad podmienkami jeho ďalšieho šírenia.
Hovorkyňa frankfurtského súdu Isabel Jahn pre Reuters uviedla, že Meta rozhoduje o poradí, čase a spôsobe prezentácie reklamného obsahu.
Mete nepomohla ani rýchlosť reakcie po nahlásení. Pri dvoch konkrétnych prípadoch odstránila sporný obsah až po 14 a 20 dňoch. Súd takúto lehotu nepovažoval za dostatočne rýchly zásah.
Súd chce vedieť, koľko Meta zarobila na podvodných reklamách
Súd Mete nariadil, aby zabránila ďalšiemu šíreniu reklám, ktoré zneužívajú značku Finanzfluss, meno Thomasa Kehla a jeho fotografie. Firma má zároveň žalobcom ukázať, v akom rozsahu sa kampane šírili a koľko na nich zarobila.
Finflow GmbH aj Thomas Kehl majú nárok na náhradu škody. Kehlovi súd priznal aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnené používanie jeho mena a podobizne, konkrétnu sumu však zatiaľ neurčil.
Práve požiadavka na údaje o príjmoch je pre Metu citlivá. Podvodná reklama totiž prechádza rovnakým plateným distribučným systémom ako bežná komerčná kampaň a platforma z nej získava príjem. Na význam tejto časti rozsudku upozorňuje aj právny portál Beck-aktuell.
Súd rozhodoval o nárokoch Finflow GmbH a Thomasa Kehla, nie o odškodnení ľudí, ktorí na podvodné reklamy naleteli.
Schéma, ktorú podvodníci využívali, je dnes bežná. Zoberú meno, logo alebo tvár známeho človeka, vytvoria dôveryhodne vyzerajúcu reklamu a obeť presmerujú na web, formulár alebo do uzavretej skupiny na WhatsAppe či Telegrame.
Generatívna AI im navyše umožňuje pripraviť k jednej falošnej investícii aj deepfake videá, falošné články či recenzie, ktoré majú celej schéme dodať vierohodnosť.
Označenie „sponzorované“ tak v praxi hovorí len to, že niekto zaplatil za distribúciu reklamy. Nie to, že Meta overila pravosť ponuky za ňou.
Meta sa ešte môže odvolať. Spor tým nie je uzavretý
Meta ešte môže rozsudok napadnúť na Oberlandesgericht Frankfurt am Main, takže spor tým nie je uzavretý.
Firma pre Reuters uviedla, že rozhodnutie preskúmava. Zároveň trvá na tom, že proti podvodným reklamám nasadzuje automatizované systémy, overovanie inzerentov a ďalšie bezpečnostné opatrenia.
Ďalší vývoj tak bude závisieť od toho, či Meta rozsudok napadne a ako sa k argumentácii frankfurtského súdu postaví vyššia inštancia.
