Matematika hovorí, že by život na Zemi nemal existovať. Ako je teda možné, že sme vznikli?
Výskumníci naznačujú, že podľa matematiky by život nikdy nemal vzniknúť tak, ako si myslíme, že vznikol. Čo sa teda stalo?
Zem je v súčasnosti jedinou planétou, o ktorej vieme, že dokáže na svojom povrchu podporovať život. Hoci máme jemnú predstavu o tom, ako sa mohol život na Zemi odštartovať, táto otázka stále ostáva do veľkej miery záhadou. Výskumníci v novej štúdii skúmali matematické šance života a zistili, že čisto len matematicky by sme nemali existovať.
Ako informuje portál SciTech Daily, nový výskum naznačuje, že matematická šanca sama o sebe nemusela stačiť na to, aby sme uspokojivo vysvetlili existenciu života na našej planéte. Výskumníci vysvetľujú, že spontánny vznik života je komplikovanejší proces, než sme si doteraz mysleli.
“Naša práca poukazuje na obrovský problém, ktorým je vznik štruktúrovaných biologických informácií za realistických podmienok, aké existovali pred vznikom života. Hovoríme, že je skutočne extrémne nepravdepodobné, aby sa prvá živá bunka objavila prirodzenou cestou. Predstav si, ako keby si sa snažil napísať vedecký článok o vzniku života do renomovaného vedeckého časopisu tým, že by si náhodne generoval ďalší znak na stránke. Šance úspechu sa stávajú astronomicky malé, čím komplexnejšiu vec sa pokúšame vytvoriť,” hovoria autori výskumu.
Šance nie sú na našej strane
Výskumníci použili na vypočítanie šancí vzniku života informačnú teóriu a algoritmickú komplexnosť. Výsledky silno naznačujú, že náhoda nestačí na uspokojivé vysvetlenie vzniku života v časovom období, v akom sa vyvíjal na našej planéte. Celkovo vedci hovoria, že sústavy majú tendenciu vyvíjať sa do stavu väčšej neusporiadanosti, nie poriadku. Preto je nepravdepodobný vznik mimoriadne štruktúrovaných usporiadaní, ktoré potrebujeme pre vznik života.
“Naša práca nehovorí, že je vznik života nemožný. Naznačujeme ale, že naše súčasné poznatky nie sú dostačujúce a niečo nám uniká,” tvrdia autori.
Autori štúdie s dôsledkom na vedeckú presnosť uznávajú, že riadená panspermia, ktorú pôvodne navrhli Francis Crick a Leslie Orgel, zostáva špekulatívnou, ale logicky otvorenou alternatívou. Táto hypotéza naznačuje, že život mohol byť na Zem úmyselne „zasadený“ vyspelými mimozemskými civilizáciami, hoci autor poznamenáva, že táto myšlienka spochybňuje Occamovu britvu, ktorá hovorí, že najjednoduchšie vysvetlenie, teda vysvetlenie s najmenším počtom predpokladov, spravidla býva to správne.
Keďže podľa našich súčasných poznatkov je vznik života na Zemi mimoriadne nepravdepodobný, autori štúdie hovoria, že musíme nájsť nové poznatky, ktoré by nám povedali viac o tom, ako život mohol vzniknúť. Zistenia z tejto práce majú zároveň aj vplyv na pátranie po mimozemskom živote. Autori štúdie ale veria, že čím viac sa dozvieme o tom, ako život funguje, tým viac nás získané poznatky navedú k správnej odpovedi na otázku, ako vznikol život nielen na Zemi, ale ako vzniká život v celom vesmíre.
Neprehliadni
Ako mohol vzniknúť život na Zemi?
Ako sme spomenuli, vznik života na našej planéte stále ostáva z väčšiny zahalený rúškom tajomstva. Výskumníci v tohtoročnej štúdii ale priniesli zaujímavú teóriu. Podľa nich mohol život na planétu priniesť asteroid, ktorý vytvoril najstarší známy impaktný kráter. Ten má vek približne 2,2-miliardy rokov. Stopy krátera odhalili výskumníci vďaka špecifickým horninovým formáciám, ktoré vznikajú pod extrémnym tlakom meteoritového nárazu. Kráter objavili výskumníci v západnej Austrálii.
Horninovú štruktúru odhalili vedci približne 40 kilometrov západne od Marble Bar v západnej Austrálii. Odhaduje sa, že štruktúra vznikla, keď do Zeme narazil meteorit rýchlosťou vyššou ako 36-tisíc km/h. Ak je hypotéza autorov pravdivá, potom by išlo o jednu zo závažnejších planetárnych udalostí. Náraz meteoritu by vytvoril kráter širší ako sto kilometrov a trosky by rozosial po celej planéte. Výsledky štúdie nám ponúkajú ďalší kus skladačky, čo sa týka histórie našej planéty. Autori štúdie veria, že na Zemi existujú aj ďalšie prastaré krátery, ktoré môžu mať vek viac ako 3-miliardy rokov. Viac o výskume nájdeš v našom článku.
