Ľudia si okolo Zeme vytvorili vlastnú vesmírnu bariéru. Nechcene sme zmenili vesmír okolo planéty
NASA potvrdila, že ľudské rádiové vysielanie vytvorilo okolo Zeme neviditeľnú bariéru, ktorá ovplyvňuje vesmírne počasie a pomáha odtláčať nebezpečné kozmické žiarenie ďalej od planéty.
Ľudia si zvykli myslieť, že ovplyvňujeme len Zem. Klímu, prírodu, mestá či oceány. Lenže podľa NASA to tak dávno už nie je. Vesmír v tesnom okolí našej planéty sa mení tiež a paradoxne za to môžeme my sami.
Vedci zistili, že sme si okolo Zeme neúmyselne vytvorili ochrannú bariéru. Nie zo železa ani betónu, ale z rádiových vĺn, ktoré používame celé desaťročia. A ešte zvláštnejšie je, že táto bariéra nás chráni pred nebezpečným kozmickým žiarením.
Podľa NASA sme zmenili aj vesmír okolo Zeme
Podľa NASA ľudská činnosť neovplyvňuje len povrch planéty, ale aj blízke vesmírne prostredie Zeme. Vedci hovoria o takzvanom antropogénnom vesmírnom počasí, teda javoch, ktoré vznikli ako vedľajší efekt našich technológií.
V centre pozornosti stoja veľmi nízkofrekvenčné rádiové vlny, označované skratkou VLF. Ide o signály, ktoré sa používajú najmä na vojenskú komunikáciu, napríklad s ponorkami hlboko pod hladinou oceánu. Nikto ich nevysielal s cieľom ovplyvniť vesmír, no fyzika sa o úmysly nezaujíma.
Neprehliadni
Čo sú Van Allenove pásy a prečo sú problém
Okolo Zeme sa nachádzajú tzv. Van Allenove radiačné pásy. Sú to obrovské oblasti, kde magnetické pole planéty zachytáva vysokoenergetické častice zo Slnka. Predstav si ich ako neviditeľné prstence plné nebezpečného žiarenia.
Na povrchu Zeme nás pred nimi chráni atmosféra a magnetické pole. Pre satelity, astronautov a kozmické lode však predstavujú vážne riziko. Žiarenie môže poškodzovať elektroniku a bez ochrany ohrozuje aj ľudské zdravie. Práve preto sú tieto pásy jednou z hlavných prekážok pri letoch do vesmíru.
Ako rádiové vlny zmenili správanie žiarenia
VLF signály sa vysielajú z pozemných staníc extrémne vysokým výkonom. Ich cieľom je preniknúť cez vodu a zemský povrch. Lenže ich vlnová dĺžka je taká veľká, že časť energie uniká aj smerom nahor.
Tieto vlny sa dostanú za hranice atmosféry a vstúpia do magnetosféry. Tam začnú interagovať s nabitými časticami v radiačných pásoch. Zjednodušene povedané, menia ich pohyb a nedovolia im priblížiť sa bližšie k Zemi.
Dá sa to prirovnať k slabému, ale neustálemu prúdu vody, ktorý roky tlačí piesok jedným smerom. Každý jeden impulz je zanedbateľný, no v dlhodobom meradle spôsobí viditeľnú zmenu.
Neviditeľná hranica, ktorú častice nevedia prekročiť
Podľa NASA sondy Van Allen Probes zaznamenali, že vysokoenergetické elektróny sa pri pohybe smerom k Zemi náhle zastavia. Narazia na neviditeľnú hranicu, ktorú vedci pomenovali ako „nepriestrelnú bariéru“.
Nejde o pevný štít, ale o fyzikálnu hranicu, kde VLF vlny rozptyľujú častice tak účinne, že sa ďalej nedostanú. Porovnanie dnešných meraní so satelitnými dátami zo 60. rokov ukázalo, že vnútorný okraj radiačných pásov je dnes ďalej od Zeme než kedysi.
Inými slovami, čím viac sme vysielali rádiové signály, tým viac sme radiačné pásy postupne odtláčali.
Čo z toho môže mať ľudstvo v budúcnosti
Podľa NASA nejde len o zaujímavý vedľajší efekt modernej civilizácie. Vedci dnes skúmajú, či by sa veľmi nízkofrekvenčné rádiové vlny dali v budúcnosti využiť zámerne, napríklad počas silných slnečných erupcií a geomagnetických búrok.
Keď Slnko vyvrhne obrovské množstvo energie a nabitých častíc, môže to ohroziť satelity, navigáciu aj komunikačné systémy. Práve v takých chvíľach by riadené VLF vysielanie mohlo pomôcť odtlačiť časť nebezpečného žiarenia ďalej od Zeme.
Cieľom nie je vytvoriť dokonalý ochranný štít, ale jemne ovplyvniť správanie častíc v blízkom vesmíre tak, aby ich bolo v kritických momentoch menej. Prvé testy v horných vrstvách atmosféry majú ukázať, či sa tento efekt dá kontrolovať a zosilniť.
Je to zvláštny paradox. Zatiaľ čo na Zemi po sebe často zanechávame skôr problémy, vo vesmíre sme si úplnou náhodou vytvorili niečo, čo nás chráni. Až teraz si vedci naplno uvedomujú, že stopa ľudskej civilizácie siaha oveľa ďalej, než len na povrch planéty.
