Meta, Google, Apple či Microsoft? Analýza 171 aplikácií ukázala, kto o tebe zbiera najviac údajov
Ktoré technologické firmy o tebe zbierajú najviac údajov? Analýza 171 aplikácií porovnala Meta, Google, Amazon, Microsoft a Apple.
Keď používaš Google, Facebook, Messenger, Microsoft Teams, Amazon alebo Apple aplikácie, zanechávaš za sebou množstvo údajov. Niektoré aplikácie potrebujú určité dáta na svoje fungovanie, no iné ich môžu využiť na personalizáciu služieb, reklamu či vytváranie podrobnejšieho profilu používateľa.
Nová analýza spoločnosti Surfshark sa preto pozrela na to, koľko rôznych druhov údajov zbierajú aplikácie piatich veľkých technologických spoločností. Výsledok ukazuje pomerne výrazné rozdiely. Výskumníci analyzovali 171 aplikácií v Apple App Store od spoločností Apple, Google, Microsoft, Amazon a Meta. Pri každej aplikácii sledovali 35 rôznych kategórií údajov, ktoré vývojári uvádzajú vo svojich zásadách ochrany súkromia.
A práve tu sa objavil zaujímavý rozdiel. Aplikácie spoločnosti Meta zbierali v priemere 25 z 35 sledovaných typov údajov. Google skončil na čísle 17, Amazon na 12, Microsoft na 8 a Apple iba na 7. Rozdiel medzi prvým a posledným miestom tak predstavuje viac než trojnásobok.
Meta zbiera najviac dát
Ak patríš medzi používateľov aplikácií od Mety, táto časť ťa možno veľmi neprekvapí. Zo všetkých piatich spoločností vyšla Meta ako najväčší zberač údajov. Jej aplikácie v priemere získali informácie z 25 sledovaných kategórií. Ešte výraznejšie vyzerá poradie pri jednotlivých aplikáciách. Sedem aplikácií s najvyšším počtom zbieraných dát patrilo práve Mete.
Na prvom mieste skončila aplikácia Meta AI, ktorá podľa analýzy zbiera až 33 z 35 sledovaných typov údajov. Hneď za ňou sa s 32 typmi údajov umiestnili Meta Horizon, Meta Business Suite, Meta Ads Manager, Messenger, Forum a Facebook.
Neprehliadni
Zaujímavé je, že podľa analýzy Meta spája všetky tieto údaje priamo s identitou používateľa. Pri kombinácii viacerých aplikácií tak môže vzniknúť pomerne detailný obraz o tom, čo používateľ vyhľadáva, čo nakupuje alebo kde sa nachádza.
„Meta bola najnáročnejšou spoločnosťou na údaje, pričom jej aplikácie zbierali v priemere 25 z 35 možných typov údajov,“ uvádza štúdia.
Analýza zároveň zistila, že všetkých 12 sledovaných aplikácií Mety zbieralo identifikátory zariadenia, údaje o interakcii s produktmi a informácie o výkone či pádoch aplikácie. Deväť z nich navyše zbieralo presnú polohu. Sedem aplikácií zaznamenávalo aj históriu prehliadania, teda informácie o obsahu, ktorý si používateľ pozrel mimo samotnej aplikácie.
Google má menej dát na jednu aplikáciu, no obrovské portfólio
Google skončil na druhom mieste s priemerom 17 typov údajov na aplikáciu. To je výrazne menej než pri Mete, no Google mal v analýze zároveň najväčšie zastúpenie.
Výskumníci zahrnuli až 44 aplikácií Googlu v 12 kategóriách.
Google dokonca obsadil 29 z prvých 40 priečok v rebríčku najnáročnejších aplikácií. Meta mala v tejto skupine deväť aplikácií a Amazon dve. Medzi aplikácie Googlu s výraznejším zberom údajov patria napríklad Chrome, Gemini či Google Mapy.
Práve Mapy Google dosiahli 26 typov zbieraných údajov. V prípade Googlu analýza často zaznamenala identifikátory zariadenia, diagnostické údaje, údaje o výkone, históriu vyhľadávania, nákupy, fotografie a videá, e-mailovú adresu, meno či približnú polohu. Osem aplikácií Googlu vrátane Chrome a Gemini podľa analýzy zbieralo aj históriu prehliadania.
Google však napriek veľkému množstvu aplikácií nedosiahol priemer Mety. Rozdiel medzi oboma spoločnosťami tak zostáva výrazný.
Amazon je niekde uprostred
Amazon sa v rebríčku umiestnil medzi Google a Microsoft. Jeho 34 aplikácií zbieralo v priemere 12 typov údajov. Zaujímavú pozíciu má Amazon najmä v kategórii podnikových aplikácií. Práve tam analyzovaná vzorka obsahovala až 19 aplikácií Amazonu. Najnáročnejšou aplikáciou Amazonu bola Alexa. Tá podľa štúdie zbierala 28 typov údajov, čo ju dostalo vysoko nad priemer celej spoločnosti.
Presnú polohu zbieralo 11 aplikácií Amazonu. História prehliadania sa objavila iba pri jednej, konkrétne pri Amazon Shopper. Medzi údaje, ktoré sa v aplikáciách Amazonu objavovali často, patria identifikátory zariadení, e-mailové adresy, mená, údaje o výkone, interakcie s produktmi a informácie o pádoch aplikácií.
Microsoft dopadol podstatne lepšie
Microsoft sa dostal na priemer 8 typov údajov na aplikáciu. Zo sledovaných technologických gigantov tak patrí medzi spoločnosti s nižším rozsahom zberu. Výskumníci analyzovali 40 aplikácií Microsoftu v 12 kategóriách. Najväčšiu časť tvorili produktívne aplikácie, ktorých bolo 13. Nasledovala kategória Business s 11 aplikáciami.
Microsoft sa vo väčšine kategórií umiestnil ako najmenej alebo druhý najmenej náročný zberač údajov. Výnimku predstavovala kategória Graphics & Design, kde aplikácia Microsoft Designer nazbierala 12 typov údajov. V tejto kategórii však výskumníci porovnávali iba Microsoft s Apple. Microsoft medzi najčastejšie zbierané údaje zaradil napríklad údaje o pádoch aplikácií, identifikátory zariadení, e-mailové adresy, mená, diagnostické a výkonnostné údaje či informácie o interakcii s produktmi.
Šesť aplikácií Microsoftu podľa analýzy zbieralo presnú polohu a dve históriu prehliadania.
Apple skončil na poslednom mieste
A teraz prichádza výsledok, ktorý môže niektorých používateľov prekvapiť. Zo sledovaných spoločností vyšiel Apple ako najmenej náročný na dáta. Jeho 41 aplikácií zbieralo v priemere iba 7 z 35 sledovaných typov údajov.
Apple mal pritom druhé najväčšie zastúpenie v štúdii a jeho aplikácie pokrývali až 15 kategórií. Napríklad pri 13 aplikáciách v kategórii Utilities dosiahol Apple priemer iba šesť typov údajov. Google pritom v rovnakej kategórii dosiahol priemer 17. Apple vo väčšine sledovaných kategórií skončil ako najmenej dátovo náročný vývojár. Niekoľko výnimiek sa však našlo.
Zaujímavý je napríklad Safari. Išlo o jedinú analyzovanú aplikáciu Apple, ktorá zbierala históriu prehliadania. Šesť aplikácií Apple zároveň zbieralo presnú polohu. Medzi častejšie zbierané údaje patrili identifikátory zariadenia, e-mailové adresy a údaje o výkone.
Čo z toho vlastne vyplýva?
Výsledky štúdie ukazujú veľký rozdiel medzi jednotlivými technologickými gigantmi. Meta mala priemer 25 typov údajov, Google 17, Amazon 12, Microsoft 8 a Apple 7. To však neznamená, že každá aplikácia jednej spoločnosti zbiera rovnaké množstvo informácií. Veľa závisí od toho, čo konkrétna aplikácia robí. Navigačná aplikácia potrebuje napríklad pracovať s polohou, zatiaľ čo textový editor ju na svoju základnú funkciu vôbec nemusí potrebovať.
Dôležitá je aj metodika štúdie. Surfshark analyzoval údaje, ktoré vývojári deklarovali na stránkach aplikácií v Apple App Store. Nešlo teda o nezávislé meranie každého údaja, ktorý aplikácia v skutočnosti odošle na servery. Štúdia navyše zahrnula iba aplikácie uvedené pod konkrétnymi účtami vývojárov. Napríklad Instagram a WhatsApp sa do analyzovanej vzorky nedostali, pretože v App Store neboli uvedené pod účtom Meta Platforms, ktorý výskumníci použili.
Výsledok preto treba vnímať skôr ako porovnanie deklarovaného rozsahu zberu dát než ako definitívny rebríček toho, ktorá firma „špehuje“ používateľov najviac. Aj tak však čísla ponúkajú zaujímavý pohľad. Pri rovnakom obchode s aplikáciami môže byť rozdiel medzi jednotlivými technologickými gigantmi naozaj výrazný, a pri používaní desiatok aplikácií sa jednotlivé kúsky informácií môžu postupne skladať do oveľa väčšieho obrazu o používateľovi.
