Tieto látky nájdeš v bežných potravinách z obchodu. Veľká štúdia ich spája s vyšším tlakom a rizikom chorôb srdca
Veľká štúdia spája vyšší príjem konzervantov s vyšším rizikom vysokého tlaku a chorôb srdca. Vedci pomenovali aj osem látok z bežných etikiet.
Konzervanty v potravinách nie sú žiadne tajomstvo. Nájdeš ich na etikete, regulačné úrady ich povoľujú a potravinársky priemysel ich používa v obrovskom množstve výrobkov. Predlžujú trvanlivosť, bránia rastu plesní a baktérií alebo chránia jedlo pred žltnutím a zmenou farby. Nová veľká štúdia však naznačuje, že pri dlhodobom a častom príjme nemusia byť z pohľadu srdca a ciev úplne nevinné.
Výskumný tím vedený doktorkou Mathilde Touvier z francúzskeho inštitútu INSERM sledoval 112 395 dobrovoľníkov z Francúzska v rámci projektu NutriNet-Santé. Účastníci opakovane vypĺňali podrobné stravovacie záznamy, v ktorých uvádzali, čo zjedli a vypili počas troch dní. Tento zber sa opakoval každých šesť mesiacov. Z týchto opakovaných záznamov potom výskumníci počítali dlhodobú, kumulatívnu expozíciu konzervantom. Následne analyzovali konkrétne potraviny, značky výrobkov aj prítomné konzervačné látky. Zdravotný stav účastníkov sledovali v priemere sedem až osem rokov. Výsledky publikoval odborný časopis European Heart Journal.
Konzervantom sa prakticky nevyhneš, rozhoduje množstvo
Prvé číslo zo štúdie ukazuje, prečo je téma dôležitá. Počas prvých dvoch rokov sledovania skonzumovalo aspoň jeden potravinársky konzervant až 99,5 percenta účastníkov. Nejde teda o problém úzkej skupiny ľudí, ktorí jedia výhradne lacné hotové jedlá. Konzervanty sa nachádzajú v bežných výrobkoch, ktoré si mnohí dávajú do košíka bez rozmýšľania.
Vedci zistili, že ľudia s najvyšším príjmom takzvaných neantioxidačných konzervantov, teda látok brániacich rastu plesní a baktérií, mali o 29 percent vyššie riziko vysokého krvného tlaku a o 16 percent vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení vrátane infarktu, mozgovej príhody a angíny pectoris. Pri najvyššom príjme antioxidačných konzervantov, ktoré chránia potraviny pred oxidáciou, sa objavilo o 22 percent vyššie riziko hypertenzie. Stále však platí, že ide o pozorovanú súvislosť, nie o definitívny dôkaz, že tieto látky ochorenia priamo spôsobujú.
Vedci pomenovali osem konzervantov, ktoré súviseli s vyšším tlakom
Výskumníci sa nepozerali len na konzervanty ako celok. Samostatne vyhodnotili aj 17 najčastejšie konzumovaných látok. Osem z nich bolo spojených s vyšším rizikom vysokého krvného tlaku. Išlo o sorban draselný (E202), metabisiričitan draselný (E224), dusitan sodný (E250), kyselinu askorbovú (E300), askorbát sodný (E301), erytorbát sodný (E316), kyselinu citrónovú (E330) a extrakty z rozmarínu (E392). Kyselina askorbová (E300) bola navyše spojená aj s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
Neprehliadni
Najzaujímavejšie na zozname nie sú len „chemicky“ znejúce názvy, ale aj látky, ktoré si veľa ľudí spája s niečím úplne neškodným. Kyselina citrónová znie bežne. Rozmarín pôsobí prirodzene. A kyselina askorbová je vitamín C. Tu však treba byť presný. Štúdia nehovorí, že ovocie alebo zelenina s vitamínom C sú problém. Rieši kyselinu askorbovú ako prídavnú látku v priemyselne spracovaných potravinách.
Rovnaká molekula sa v tele nemusí správať rovnako, keď je súčasťou pomaranča, a keď je pridaná do výrobku spolu so soľou, tukmi, cukrom a ďalšími aditívami. Autori štúdie upozorňujú, že dôležitá je potravinová matrica, dávka aj kombinácia s inými zložkami jedla.
Prečo by konzervanty mohli súvisieť so srdcom a tlakom
Štúdia sama osebe nevysvetľuje presný mechanizmus. Autori však v diskusii uvádzajú viacero biologicky možných ciest. Niektoré látky môžu podľa laboratórnych a zvieracích štúdií súvisieť s oxidačným stresom, poškodením buniek, zmenami funkcie pankreasu alebo inzulínovou rezistenciou. A tá je dôležitá. Ak telo horšie pracuje s inzulínom, rastie riziko cukrovky 2. typu, vysokého tlaku aj chorôb srdca a ciev.
Pri dusitane sodnom je kontext známejší. Používa sa najmä v spracovanom mäse, kde pomáha udržať farbu a bráni množeniu nebezpečných baktérií. Zároveň sa však pri spracovaní mäsa spája s tvorbou N-nitroso zlúčenín, ktoré sa už roky skúmajú pre možné zdravotné riziká. Dôležité je nemiešať si to s dusičnanmi prirodzene prítomnými v zelenine, napríklad v cvikle. Pri nich sa v iných výskumoch objavovali aj možné priaznivé účinky na cievy.
Zaujímavé je aj to, že časť súvislosti medzi konzervantmi a kardiovaskulárnymi ochoreniami mohla prechádzať práve cez vysoký tlak. Jeden možný reťazec teda vyzerá jednoducho: vyšší príjem niektorých konzervantov súvisí s vyšším rizikom hypertenzie a hypertenzia následne zvyšuje riziko poškodenia srdca a ciev.
Nie je to dôvod na paniku, ale na prehodnotenie
Touvier upozornila, že výsledky by mali viesť k prehodnoteniu rizík a prínosov týchto aditív zo strany úradov, ako sú EFSA v Európe a FDA v USA. Zároveň pripomenula, že zatiaľ dáva zmysel držať sa odporúčania uprednostňovať nespracované a minimálne spracované potraviny a vyhýbať sa zbytočným prídavným látkam.
Štúdia má silné dáta, ale nedáva posledné slovo
Autori otvorene priznávajú aj limity. Ide o observačnú štúdiu, takže nedokazuje príčinu a následok. Ľudia s vyšším príjmom konzervantov môžu mať aj iné návyky, ktoré zvyšujú riziko chorôb srdca. Vedci však výsledky upravovali o viacero faktorov vrátane príjmu ovocia a zeleniny, červeného a spracovaného mäsa, sodíka či podielu ultra spracovaných potravín. Súvislosti napriek tomu pretrvali.
Pri nákupe to neznamená, že musíš začať panikáriť pri každom „éčku“ na etikete. Skôr sa oplatí pozrieť na zloženie trochu pozornejšie. Ak máš pred sebou dva podobné výrobky, oplatí sa zobrať ten s kratším a jednoduchším zoznamom zloženia.
