Rusko mohlo pomôcť Iránu zasiahnuť zariadenia CIA. Američania preverujú, čo stálo za presným útokom
Americké služby preverujú, či Rusko pomohlo Iránu zasiahnuť zariadenia CIA pomocou presnej navigácie Kometa-M alebo údajov o cieľoch.
Iránske drony v marci zasiahli najmenej dve zariadenia CIA v regióne Perzského zálivu. Jedným z nich bola stanica americkej spravodajskej služby ukrytá v priestoroch veľvyslanectva USA v Rijáde. Druhý objekt sa nachádzal vo východnom Iraku.
Útok v Saudskej Arábii mal podľa západných predstaviteľov neobvykle presný priebeh. Prvý dron prerazil otvor v zraniteľnej časti vonkajšieho plášťa ambasády. Druhý cez otvor vletel dovnútra a explodoval. Pri útoku nikto nezomrel ani neutrpel zranenia.
Americké spravodajské služby teraz preverujú, či Irán dostal pomoc od Ruska. Mohlo ísť o navigačnú technológiu, údaje o cieľoch alebo kombináciu oboch. Vyplýva to zo zistení agentúry Reuters, ktorá hovorila so štyrmi ľuďmi oboznámenými s vyšetrovaním.
Analytici zatiaľ k jednoznačnému záveru nedospeli. Podozrenie na Rusko padlo najmä pre neobvyklú presnosť zásahov a dlhodobú technickú spoluprácu Moskvy s Teheránom.
O prípade informovali aj server Technology.org a ukrajinská redakcia NV. Jeden interný dokument západnej spravodajskej služby podľa predstaviteľa, ktorý k nemu mal prístup, uvádza, že Rusko pravdepodobne pomáhalo pri zameraní zariadení CIA v regióne.
Neprehliadni
🇺🇸🇮🇷 U.S. officials suspect China or Russia may be providing Iran with targeting intelligence after Tehran’s strikes hit sensitive sites with unusual precision. WSJ pic.twitter.com/D24Lse4BCh
— Defense Intelligence (@DI313_) July 19, 2026
Biely dom otázky presmeroval na CIA, ktorá prípad odmietla komentovať. Ruské ministerstvo obrany, iránska misia pri OSN ani saudskoarabská vláda na žiadosti o vyjadrenie nereagovali.
Rijádsky útok mali vykonať dva vylepšené Shahedy
Dvaja západní predstavitelia pôsobiaci v regióne uviedli, že pri útoku v Rijáde zrejme leteli dve verzie dronu Shahed upravené s ruskou pomocou. Práve spôsob zásahu vyvolal otázky, či Irán nepoužil techniku, ktorú predtým nemal k dispozícii.
Najčastejšie sa spomína ruská navigačná jednotka Kometa-M. Samostatný zdroj Reuters tvrdí, že Rusko tieto zariadenia dodalo Iránu, aby zvýšilo presnosť jeho dronov Shahed-136. Odborníci ich považujú za odolnejšie proti rušeniu než systémy, ktoré si Irán vyrába sám.
Wall Street Journal o presune Komety-M do Iránu informoval už v marci. Kremeľ správu odmietol a označil ju za „fake news“.
Verejne zatiaľ neboli zverejnené fotografie trosiek z Rijádu, výrobné čísla ani výsledky technickej expertízy. Samotná presnosť zásahu preto ruskú účasť nedokazuje. Dobre naplánovaný útok môže uspieť aj bez najnovšej navigačnej techniky.
Kometa-M si poradí aj so silným rušením
Rodinu systémov Kometa dobre poznajú technici, ktorí skúmajú trosky ruských zbraní na Ukrajine. Jej verzie našli v dronoch, klzných bombách aj riadených strelách. Niektoré zachytené zariadenia využívali anténne polia s až 16 prvkami.
Bežná satelitná anténa môže pri silnom rušení stratiť signál, pretože rušička prehluší slabé vysielanie zo satelitov. Kometa-M porovnáva údaje z viacerých anténnych prvkov a dokáže utlmiť signál prichádzajúci zo smeru rušičky. Satelitnú navigáciu tak môže udržať funkčnú aj v prostredí, kde by ju jednoduchší prijímač už stratil.
Neznamená to ale, že je systém nezraniteľný. O jeho úspešnosti rozhoduje výkon rušenia, jeho smer, počet zdrojov aj spôsob spracovania signálu. Šestnásť anténnych prvkov zároveň neznamená, že na vyradenie systému treba presne šestnásť rušičiek. Takéto prirovnanie síce znie jednoducho, technicky však nesedí.
Rusko začalo podobné navigačné riešenia výraznejšie upravovať počas vojny na Ukrajine. Ukrajinské systémy elektronického boja totiž dokázali staršie ruské drony a bomby odkloniť od cieľa alebo úplne pripraviť o satelitnú navigáciu.
Išlo len o techniku, alebo aj o súradnice?
Dodanie navigačného systému by potvrdilo ďalší krok v rusko-iránskej vojenskej spolupráci. Američanov však zaujíma najmä to, či Moskva poskytla Iránu aj presné údaje o cieľoch.
Stanice CIA fungujú utajene priamo v areáloch ambasád. Nejde o označené budovy, ale o kryté pracoviská, ktorých poloha patrí k najprísnejšie chráneným informáciám americkej vlády.
Ak Rusko odovzdalo Iránu konkrétne súradnice alebo informácie o rozmiestnení stanice, nešlo by len o dodávku vojenskej techniky. Moskva by Teheránu priamo pomohla zaútočiť na americkú spravodajskú infraštruktúru.
Časť analytikov však upozorňuje na jednoduchšie vysvetlenie. Irán mohol mieriť na veľvyslanectvo ako celok a priestory CIA zasiahnuť náhodou. Presný zásah ešte nemusí znamenať, že útočníci vedeli, ktorá časť budovy patrí americkej spravodajskej službe.
Iní odborníci považujú ruskú stopu za vierohodnú. Len málo krajín má podľa nich súčasne schopnosť získať také citlivé údaje a dôvod použiť ich proti Spojeným štátom.
Daniel Hoffman, bývalý vedúci stanice CIA a dôstojník pôsobiaci v utajení, pre Reuters povedal, že ruská pomoc pri zameraní zariadení CIA by ho neprekvapila.
„Spája ich záujem obmedziť alebo úplne odstrániť americký vplyv v oblastiach, ktoré sami označujú za svoje sféry vplyvu,“ uviedol Hoffman.
Presný počet zasiahnutých miest zostáva tajný
Reuters potvrdil najmenej dva marcové zásahy, no skutočný rozsah bol podľa všetkého väčší. Jeden človek oboznámený s prípadom uviedol iba to, že ich bolo „viac ako jeden a menej ako dvanásť“. Ďalší hovoril o niekoľkých zasiahnutých zariadeniach.
Zdroje odmietli prezradiť ich názvy aj presné polohy. Zahraničné zázemie CIA netvoria iba stanice v ambasádach, ale aj kancelárie, bezpečné domy, logistické priestory či objekty používané na sledovanie.
Podozrenia voči Rusku zosilneli po ďalšom iránskom útoku. Balistické rakety cez víkend zasiahli kasárne na americkej leteckej základni v Jordánsku a zabili dvoch vojakov.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa stupňovalo počas celého júla. Americká armáda 5. júla zasiahla viac ako 140 vojenských cieľov v Iráne. O tri dni neskôr zaútočila na juh krajiny vrátane prístavných miest Čábahar a Búšehr.
Irán následne podnikol raketové a dronové útoky proti cieľom v Kuvajte, Bahrajne a Jordánsku. Spojené štáty 15. júla obnovili námornú blokádu Iránu a o dva dni neskôr zaútočili na infraštruktúru v okolí Bandar Abbásu, kde sídli hlavná základňa iránskeho námorníctva.
Rusko mohlo vylepšiť dron, ktorý pôvodne získalo od Iránu
Shahed-136 pôvodne vyvinul Irán. Teherán neskôr poskytol jeho technológiu Rusku, ktoré začalo vyrábať vlastnú verziu Geran-2 a postupne ju prispôsobovalo podmienkam ukrajinského bojiska.
Ruskí konštruktéri menili navigáciu, komunikáciu aj spôsob ochrany proti rušeniu. Ak Moskva dodala Kometa-M späť Iránu, Teherán dostal vylepšenie vlastnej zbrane, ktoré vzniklo na základe ruských skúseností z Ukrajiny.
Zatiaľ však nie je potvrdené, či sa Kometa-M naozaj nachádzala v dronoch použitých pri marcových útokoch. Rovnako nie je jasné, či Rusko poskytlo Iránu presné informácie o staniciach CIA. Americké služby obe možnosti preverujú, no konkrétne dôkazy zatiaľ verejnosti neukázali.
