Huba, ktorá stála za tajomnou „kliatbou faraónov“, dokáže liečiť rakovinu. Výskumníkom sa podaril neuveriteľný objav
Výskumníci odhalili liečivé účinky huby Aspergillus flavus, ktorá stála za tajomnou kliatbou faraónov.
Výskumníci z Penn Engineering v rámci novej štúdie premenili toxickú a smrtiacu hubu na zlúčeninu, ktorá dokáže bojovať s rakovinou.
Tou hubou je Aspergillus flavus, ktorá usmrtila niekoľko archeológov, počas vykopávok prastarých hrobiek. Výskumníci túto hubu zobrali a izolovali z nej novú triedu molekúl. Tieto molekuly následne otestovali proti rakovinovým bunkám leukémie. Ukázalo sa, že dokážu naozaj mimoriadne úspešne bojovať s týmto zhubným ochorením.
“Huby nám dali penicilín, no naša práca jasne demonštruje, že z húb môžeme získať oveľa viac prírodných liečivých látok,” hovorí Sherry Gao, autorka štúdie.
A. Flavus je huba, ktorá je známa pre svoje žlté spóry. Rovnako už výskumníci dlhodobo pozorujú, že táto huba je doslova postrachom pre mikróby. Zaujímavý je aj prípad z 20. rokov minulého storočia, kedy archeológovia otvorili hrobku kráľa Tutanchamóna. Expedíciu sprevádzalo niekoľko záhadných predčasných smrtí, a tak sa začalo rýchlo hovoriť o prekliatí kráľa a jeho hrobky. Až o dekády neskôr sa doktori začali zamýšľať, že za smrť archeológov mohli v skutočnosti spóry tejto huby.
Kliatba kráľov alebo liek?
Rovnaký prípad sa opakoval v 70. rokoch, kedy desiatky vedcov vstúpili do hrobky Kazimíra Štvrtého v Poľsku. V priebehu týždňov umrelo 10 vedcov záhadnou smrťou. Tu pitvy jasne preukázali, že telá mŕtvych obsahovali toxíny huby A. Flavus. Toxíny tejto huby môžu viesť k infekciám pľúc, hlavne u ľudí, ktorí majú oslabený imunitný systém.
Hoci mala táto huba historicky zlú povesť, výskumníci dokázali, že má aj liečivé účinky, a to nie hocijaké. Zlúčeniny z huby A. flavius dokážu efektívne bojovať s leukémiou. Terapia na liečbu leukémie je ribozomálne syntetizovaná a posttranslačne podifikovaná peptidová terapia, skrátene RiPP. Tento názov odzrkadľuje to, ako výskumníci získavajú kľúčovú liečivú zlúčeninu. Výskumníci produkujú látku pomocou ribozómu, čo je drobná bunečná štruktúra, ktorá vytvára proteíny. Tú neskôr ešte modifikujú, aby lepšie zabíjala rakovinové bunky.
Neprehliadni
“Očisťovanie týchto chemikálií je mimoriadne náročný proces. V baktériách sme objavili tisíce látok RiPP, no len niekoľko sa nám ich podarilo objaviť v hubách. To sčasti aj preto, lebo výskumníci v minulosti zle identifikovali hubové RiPP látky ako neribozomálne peptidy. Rovnako sme nemali až také pochopenie, ako huby vytvárajú tieto molekuly. Hoci je vytváranie týchto látok náročné, tento proces je zároveň to, čo im dáva impozantné vlastnosti,” hovorí Qiuyue Nie.
Autori štúdie chceli nájsť viac hubových RiPP látok. Na to analyzovali desiatky druhov huby Aspergillus. Predchádzajúce výskumy totiž naznačovali, že práve tieto huby môžu obsahovať viac žiadaných chemikálií. Následne porovnávali chemikálie so známymi RiPP blokmi. Po tomto porovnávaní sa huba A. flavus ukázala ako najsľubnejší kandidát pre ďalšiu štúdiu.
Genetická analýza hodnotila, že konkrétny proteín v hube A. flavus je zdrojom hubových RiPP látok.

Efektívny liek proti špeciálnemu typu rakoviny
Výskumníci uplatnili nový prístup, v rámci ktorého skombinovali metabolické a genetické informácie. Pomocou tohto prístupu dokázali určiť zdroj hubových RiPP látok v hube A. flavus. Zároveň by ale mohli zvoliť rovnaký prístup na to, aby odhalili v budúcnosti aj ďalšie podobné látky.
Autori štúdie následne otestovali látky proti rakovinovým bunkám. Ako sme už naznačili vyššie, ide o látky, ktoré mimoriadne dobre bojujú s bunkami leukémie. Zistili, že látky, ktoré nazývajú asperigimycíny, s najväčšou pravdepodobnosťou narúšajú proces delenia buniek.
Rakovinové bunky sa nekontrolovateľne delia. Objavené zlúčeniny blokujú formáciu mikrotubúl, ktoré sú mimoriadne dôležité pre delenie buniek. Autori štúdie zároveň poznamenávajú, že tieto zlúčeniny nemajú dopad na rakovinu prsníka, pečene alebo pľúc. Znamená to, že asperigimycíny si dokážu poradiť len so špecifickým typom buniek.