Hore a zase dolu. Vedci zmapovali extrémne výkyvy morskej hladiny za posledných 540 miliónov rokov
Výskumníci prinášajú prvú mapu zmien hladín morí za posledných 540 miliónov rokov a ukazujú, ako sa menila tvár našej planéty.
Dvíhanie morských hladín je problém, ktorý sa dnes spája s globálnym otepľovaním. Ako ale vysvetľujú autori novej štúdie, už od momentu, kedy sa sa na Zemi objavili moria, sa ich hladina postupne menila. V rámci novej štúdie sa im podarilo rekonštruovať zmeny v morských hladinách za odbobie 540-miliónov rokov.
To, ako vysoká, alebo naopak nízka, je hladina morí, závisí prevažne od dvoch faktorov, vysvetľujú vedci z Utrecht University. Platňová tektonika určuje aká hlboká je “vaňa” medzi kontinentmi a množstvo pevninového ľadu určuje, koľko vody sa v tejto vani nachádza. Výskumníci pozorovali, že hladina morí sa naprieč simulovaným obdobím líšila až o 200 metrov. Zároveň autori štúdie predpokladajú, že rozdiely v hladine morí sa môžu meniť ešte výraznejšie za kratšie časové obdobie. Momentálne ale neexistuje dostatok dát, aby dokázali výskumníci simulovať tieto kratšie kroky.
Na odhad kolísania hladiny mora v kratších obdobiach môžu vedci využiť výskum hornín z posledných miliónov rokov. Podobne ako pri letokruhoch na stromoch, čítajú zo sedimentárnych usadenín, napríklad z pieskovca a ílovca. Ílovec sa tvorí hlavne vtedy, keď sa oblasť nachádza pod hlbokou vodou, zatiaľ čo pieskovec vzniká, keď je oblasť bližšie ku pobrežiu.
“Alternácie vidíme najmä vtedy, keď je globálna klíma chladná a na póloch je ľad. Rytmické kolísanie zemskej osi potom spôsobuje doby ľadové, ktoré trvajú len desiatky tisíc rokov, počas ktorých môže hladina mora stúpať a klesať až o 100 metrov,” hovoria výskumníci.
Výrazné odchýlky v morských hladinách
Až dodnes nedokázali výskumníci popísať dopad krátkodobých zmien v hladinách morí v tak vzdialenej geologickej minulosti. Autori ale našli jeden šikovný trik, dokázali vypočítať vzťah medzi podnebím zeme a veľkosťou kontinentálnych ľadovcov. Tento vzťah dokázali vypočítať desiatky miliónov rokov do minulosti, kým mali k dispozícií dobré dáta.
To im poskytlo informácie o tom, kedy bolo na Zemi teplé obdobie bez ľadu a chladné obdobia s ľadom. Do toho prirátali aj ľadové doby. Na základe tohto vzťahu dokázali výskumníci nahliadnuť ešte hlbišie do minulosti, do obdobia pred viac ako pol miliardou rokov.
Neprehliadni
Výskumníci získali variácie v hladinách morí, ktoré sú oveľa konzistentnejšie s fosílnymi rekonštrukciami.
“Toto je po prvýkrát, čo sa nám podarilo kvantifikovať hladinu morí konzistentným spôsobom na tak krátkej časovej osi. V priebehu posledných miliónov rokov sme boli svedkami príchodov a odchodov dôb ľadových, sprevádzaných zmenami morskej hladiny až do 100 metrov. Avšak počas obdobia dinosaurov v Jure a Kriede boli zmeny morskej hladiny oveľa menej výrazné, a to z dôvodu absencie pevninského ľadu,” hovorí doktor Douwe van der Meer, vedúci štúdie.
Naopak, v neskorom karbóne, keď nad obrovskými močiarmi v Holandsku lietali obrie vážky, dochádzalo k veľmi veľkým zmenám morskej hladiny kvôli rozsiahlemu ľadovcu na južnej pologuli. Pretože teraz vieme oveľa presnejšie, čo sa dialo s hladinami morí v minulosti, vedci dokážu vytvoriť lepšie mapy Zeme pre všetky časové obdobia. Tieto mapy môžu použiť pre klimatické a evolučné modely a pre pochopenie reakcie na zmeny morskej hladiny.
Ako nám hladiny morí v minulosti pomôžu?
Vedomosť o výške morských hladín v minulosti má rozdielne aplikácie. Dnes môžeme pomocou týchto metód nájsť spôsob na uskladnenie oxidu uhličitého alebo vodíka pod zemou, či nájsť zdroje geotermálnej energie. Pieskovec, ktorý sa ukladá pri nízkych hladinách, je dôležitý, pretože ho môžeme použiť ako rezervoár. Naopak ílovec, ktorý sa ukladá pri vysokých hladinách, slúži ako membrána, cez ktorú nemôže jednoducho prejsť voda alebo oxid uhličitý.
Ak teda vieme, že počas určitého obdobia bola hladina morí vysoká, potom vieme povedať, že sa v tejto oblasti vytvorilavrstva ílovca. Na základe tejto informácie môžu výskumníci vytvoriť globálnu mapu depozitov ílovca alebo iných materiálov.
