Hackeri nemusia nič lámať. Slováci im dávajú prístup sami a netušia o tom. Toto robí väčšina ľudí
Slováci podceňujú kybernetickú bezpečnosť. Prieskum ukazuje slabé heslá, chýbajúce aktualizácie, minimálnu ochranu detí a neznalosť hrozieb, ktoré denne ohrozujú bežných ľudí online.
Myslíš si, že hacker si vyberá len veľké firmy, banky alebo štát? Nový prieskum ukazuje presný opak. Najľahším cieľom je obyčajný človek. Ty, ja, tvoji rodičia, deti so smartfónom v ruke. Väčšina Slovákov totiž robí online chyby, ktoré útočníkom výrazne uľahčujú prácu.
Ukazuje to nový prieskum agentúry SCIO, ktorý pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti mapoval správanie Slovákov v online priestore počas roka 2025.
Rovnaké heslo všade. Najväčšia digitálna chyba
Až 66 percent ľudí používa rovnaké heslo pre viacero účtov. E-mail, sociálne siete, e-shop, možno aj internet banking. Znie to nevinne, no v praxi ide o jednu z najnebezpečnejších vecí, ktoré môžeš robiť.
Predstav si to ako jeden kľúč od bytu, auta aj trezoru. Ak ho niekto získa, má prístup ku všetkému. Presne tak funguje aj únik hesla. Hacker nepotrebuje prelomiť každý účet zvlášť. Stačí jeden.
Útoky pritom často prebiehajú automaticky. Program skúša uniknuté kombinácie e-mailov a hesiel na stovkách služieb naraz. Ty si ani nevšimneš, že niečo skúšal. Všimneš si to až vtedy, keď ti zmiznú peniaze alebo účet.
Neprehliadni
Aktualizácie, ktoré ľudia vypínajú. A otvárajú tým dvere útočníkom
Takmer polovica respondentov si nespúšťa aktualizácie softvéru. Dôvod? Otravné upozornenia, strach zo zmien alebo pocit, že „veď mne sa to nestane“.
Lenže aktualizácie neexistujú preto, aby ťa hnevali. Opravujú konkrétne chyby v systéme. Často ide o diery, cez ktoré sa dá do zariadenia dostať bez tvojho vedomia.
Zjednodušene povedané: ak máš starý softvér, jazdíš s otvorenými dverami. Hacker nepotrebuje heslo, stačí mu chyba v systéme. Preto sú neaktualizované telefóny a počítače takým lákadlom.
Deti online bez kontroly. Problém, ktorý sa zhoršuje
Znepokojujúci je aj pohľad na deti v online priestore. Menej než tretina rodičov používa rodičovskú kontrolu. A situácia sa medziročne ešte zhoršila.
Rodičovská kontrola pritom nie je o špehovaní. Ide o základné nastavenia, ktoré obmedzia nevhodný obsah, neznáme kontakty či nebezpečné aplikácie.
Dieťa pritom často nerozumie rizikám. Nevie, že kliknutím na reklamu môže nainštalovať škodlivú aplikáciu. Nechápe, že cudzí človek v chate nemusí byť kamarát. Bez kontroly je vystavené svetu, na ktorý nie je pripravené.
Zdieľanie pracovného notebooku. Nenápadný, ale vážny problém
Takmer 17 percent ľudí priznáva, že zdieľa pracovný notebook s rodinou. Partner, dieťa, rýchle pozretie videa alebo hry. Na prvý pohľad nič vážne.
Problém je, že pracovné zariadenia často obsahujú citlivé dáta. Prístupy do firemných systémov, e-maily, dokumenty. Stačí jeden nešťastný klik a následky môžu riešiť celé firmy.
Aj preto mnohé kyberútoky nezačínajú vo veľkých serverovniach, ale doma na gauči.
Ľudia tvrdia, že neveria správam, no pravdu si nekontrolujú
Prieskum ukazuje, že 40 percent ľudí si informácie zo sociálnych sietí neoveruje alebo len občas. Takmer polovica robí to isté pri správach od známych.
Presne na tom stojí phishing. Správa vyzerá dôveryhodne, pošle ju „kamarát“ alebo „banka“. Stačí kliknúť, zadať údaje a je hotovo.
Útočníci pritom využívajú psychológiu. Strach, naliehavosť, zvedavosť. Tlačia na emócie, nie na rozum.
AI používame, aj keď si to neuvedomujeme
Takmer polovica respondentov tvrdí, že nepoužíva umelú inteligenciu. V skutočnosti ju používa denne. V mobiloch, fotoaparátoch, e-mailoch, sociálnych sieťach.
AI dnes rozhoduje, ktoré správy uvidíš, ktoré fotky sa zvýraznia, ktoré reklamy sa ti zobrazia. Problém je, že ľudia často nerozlišujú, čo je inteligentný systém a čo nie.
To znižuje schopnosť rozpoznať manipuláciu, deepfake obsah či automatizované podvody.
Ransomvér, phishing. Pojmy, ktoré väčšina ľudí nepozná
Viac než polovica ľudí nepozná pojem ransomvér. Znalosť phishingu dokonca medziročne klesla.
Ransomvér pritom patrí medzi najnebezpečnejšie útoky. Zašifruje ti dáta a pýta výkupné. Fotky, dokumenty, spomienky. Bez záloh si prakticky bezmocný.
A práve zálohovanie ignoruje viac než 65 percent respondentov. Keď sa niečo pokazí, prídu o všetko.
Toto je dôvod, prečo by si to nemal ignorovať
Prieskum ukazuje jednoduchú vec. Problém nie je v technológiách, ale v tom, ako ich používame. Väčšina rizík sa dá výrazne znížiť základnými návykmi.
Silné a rozdielne heslá, aktualizácie, overovanie správ, rodičovská kontrola, zálohovanie. Nič z toho nie je zložité ani drahé.
Kyberbezpečnosť dnes nie je téma pre IT expertov. Je to základná gramotnosť. A čím skôr si to uvedomíme, tým menej budeme riešiť škody.
Internet nie je nebezpečný sám o sebe. Nebezpečný je vtedy, keď mu príliš dôverujeme.
