Populárny doplnok na kĺby, ktorý užívajú milióny ľudí, vedci spájajú s rýchlejším zhoršovaním Alzheimerovej choroby
Bežný doplnok na kĺby môže mať pri Alzheimerovej chorobe nečakaný háčik. Nová štúdia spája glukozamín s rýchlejším zhoršovaním demencie.
Glukozamín patrí medzi doplnky, nad ktorými veľa ľudí veľmi nerozmýšľa. Bolí ťa koleno, škrípu kĺby alebo sa chceš ľahšie hýbať, tak siahneš po kapsule z lekárne. Nový výskum však naznačuje, že pri ľuďoch so začínajúcimi problémami s pamäťou nemusí byť takáto rutina úplne bez otáznikov. Glukozamín sa podľa vedcov spája s vyššou pravdepodobnosťou, že mierne kognitívne poškodenie prejde do demencie.
Výskumníci z University of Florida prešli anonymizované zdravotné záznamy pacientov z rokov 2012 až 2024. Medzi ľuďmi, ktorí užívali glukozamín, našli 1 896 pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo príbuznými demenciami a 2 750 pacientov s miernym kognitívnym poškodením. Po zohľadnení veku, pohlavia a demografických faktorov vyšlo, že užívanie glukozamínu sa spájalo s 25 percent vyššou pravdepodobnosťou prechodu z mierneho kognitívneho poškodenia do demencie. U pacientov, ktorí už demenciu mali, sa zároveň objavila súvislosť s približne o štvrtinu vyšším rizikom úmrtia. Štúdiu publikoval časopis Nature Metabolism.
Glukozamín nemusí byť problémom pre každého. Riziko vzniká až v mozgu, ktorý už stráca rovnováhu
Štúdia netvrdí, že glukozamín je automaticky nebezpečný pre každého človeka, ktorý ho užíva na kĺby. Pri zdravých myšiach výskumníci nevideli zhoršenie pamäti ani nárast podozrivých cukrových značiek na bielkovinách. Rozdiel sa objavil až v mozgu, ktorý už niesol znaky Alzheimerovej choroby. Takýto mozog už nefunguje ako systém v rovnováhe. Niektoré jeho metabolické dráhy sú prestavené spôsobom, ktorý môže meniť reakciu aj na bežné látky.
Glukozamín je molekula príbuzná cukrom a dokáže prejsť cez ochrannú bariéru medzi krvou a mozgom. Za normálnych okolností to nemusí znamenať problém. Vedci však v mozgovom tkanive ľudí s Alzheimerovou chorobou našli nadmerne aktívny proces, pri ktorom sa na bielkoviny pridávajú cukrové štruktúry. Ak sa do takého systému dostane látka, ktorá môže túto dráhu ďalej živiť, výsledkom môže byť ešte väčšie preťaženie už narušeného mechanizmu.
Bielkoviny v mozgu si môžeš predstaviť ako pracovné nástroje bunky. Aby fungovali správne, bunka ich musí upraviť v správnom množstve a na správnom mieste. Pri Alzheimerovej chorobe však podľa výskumníkov vzniká stav, pri ktorom mozog pridáva týchto cukrových značiek priveľa. Glukozamín tak v chorom mozgu nemusí pôsobiť len ako doplnok na kĺby, ale ako ďalšia surovina pre proces, ktorý už nepracuje správne.
Neprehliadni
Alzheimer nemusí byť len o plakoch. Vedci ukazujú na rozladený metabolizmus mozgu
Alzheimerova choroba sa roky opisuje hlavne cez dva známe znaky, amyloidové plaky a zmenené tau proteíny. Táto štúdia však ukazuje aj na menej viditeľný proces v pozadí. Mozog pri Alzheimerovej chorobe podľa vedcov nadmerne pridáva cukrové štruktúry na bielkoviny, ktoré sú dôležité pre fungovanie neurónov. Nejde teda len o látky, ktoré sa v mozgu hromadia, ale aj o to, ako choré nervové bunky upravujú vlastné bielkoviny.
„Naše výsledky naznačujú, že zmenený metabolizmus je významným prispievateľom k progresii Alzheimera a riešenie metabolického defektu by mohlo byť dôležitým doplnkom k prístupom zameraným na Alzheimerove plaky a klbká,“ uviedol Ramon Sun, vedúci výskumu.
Vedci si túto myšlienku overovali aj opačným smerom. Keď v myšiach s modelom Alzheimerovej choroby potlačili dráhu, ktorá stojí za nadmerným pridávaním cukrových značiek na bielkoviny, pamäťové výkony sa zlepšili. Zaujímavé je, že tento zásah výrazne nemenil množstvo amyloidu ani známky neurozápalu. To naznačuje, že časť problémov s pamäťou môže súvisieť aj s tým, ako je v chorom mozgu prestavený metabolizmus.
Ak máš problémy s pamäťou, glukozamín už nemusí byť len obyčajný doplnok na kĺby
Glukozamín nie je žiadna vzácna látka. Nájdeš ho v lekárni, v internetových obchodoch aj medzi bežnými doplnkami pre seniorov, ktorí riešia bolesti kolien, bedier alebo chrbtice. Vedci v dátach z University of Florida zistili, že glukozamín užívalo približne 8 percent pacientov s miernym kognitívnym poškodením aj pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo príbuznými demenciami. Ak by sa podobný vzorec potvrdil aj vo väčších štúdiách, nešlo by o okrajový problém, ale o doplnok, ktorý môžu užívať práve ľudia s najzraniteľnejším mozgom.
Autori štúdie preto nehovoria, že každý má glukozamín okamžite prestať užívať. Taký záver by bol predčasný. Výsledky ukazujú súvislosť, nie definitívny dôkaz príčiny. Pri Alzheimerovej chorobe však záleží aj na tom, čo sa opakuje každý deň, mesiace alebo roky. Ak človek dlhodobo užíva látku, ktorá môže v chorom mozgu podporovať už rozladenú metabolickú dráhu, je rozumné pýtať sa, či jej prínos pre kĺby prevažuje nad možným rizikom pre mozog.
Najmä ľudia s diagnostikovaným miernym kognitívnym poškodením, Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou by preto nemali glukozamín brať ako úplne nevinnú súčasť dennej rutiny. Nie je to dôvod na paniku, ale je to dobrý dôvod otvoriť túto tému u lekára. Platí to hlavne vtedy, ak ho človek užíva dlhodobo, vo vyšších dávkach alebo spolu s viacerými ďalšími doplnkami a liekmi.
Štúdia zároveň pripomína širší problém doplnkov výživy. Často sa predávajú s pocitom bezpečia, pretože nejde o lieky na predpis. Lenže telo chorého človeka nie je rovnaké prostredie ako telo zdravého človeka. Látka, ktorá v jednom organizme nespôsobí nič viditeľné, môže v mozgu s rozbehnutou neurodegeneráciou vstúpiť do procesu, ktorý je už mimo rovnováhy. Pri demencii tak nemusí byť dôležité len to, aké lieky pacient berie, ale aj to, aké doplnky si každý deň sám pridáva do pohára s vodou.
