Vedci našli slabé miesto jednej z najagresívnejších rakovín mozgu. Jeho zablokovanie zvýšilo účinok liečby
Vedci odhalili mechanizmus, ktorý pomáha glioblastómu odolávať ožarovaniu. Potlačenie bielkoviny SET v predklinických modeloch zabránilo vzniku nádorov a zvýšilo citlivosť rakovinových buniek na liečbu.
Glioblastóm patrí medzi najnebezpečnejšie nádory mozgu a jedným z dôvodov je jeho schopnosť prispôsobiť sa liečbe. Lekári pri ňom využívajú najmä chirurgické odstránenie nádoru, ožarovanie a chemoterapiu, no nádorové bunky dokážu poškodenie prežiť a pokračovať v raste.
Práve táto vlastnosť vedcov dlhodobo trápi. Nová štúdia z The Ohio State University Comprehensive Cancer Center teraz poukázala na mechanizmus, ktorý by mohol pomôcť existujúcu liečbu posilniť. Vedci sa zamerali na bielkovinu s názvom SET. Keď jej aktivitu potlačili v laboratórnych a zvieracích modeloch, zabránili vzniku nádorov. SET sa preto podľa výskumníkov ukázala ako jeden z najsľubnejších cieľov, ktoré v rámci svojho výskumu identifikovali.
Nejde pritom o snahu nahradiť chemoterapiu alebo rádioterapiu úplne novou liečbou. Myšlienka je trochu iná, oslabiť ochranné mechanizmy nádorových buniek, aby existujúca liečba fungovala účinnejšie.
Rakovinové bunky si dokážu vytvoriť vlastnú ochranu
Aby sme pochopili, prečo vedci sledujú práve SET, treba sa pozrieť na ďalšiu molekulu s názvom PP2A. PP2A je enzým, ktorý pomáha regulovať signály v bunkách. Podieľa sa na procesoch spojených s rastom buniek, ich prežívaním aj opravou poškodenia. Pri rakovine však môžu nádorové bunky tieto kontrolné mechanizmy využiť vo svoj prospech.
Glioblastóm podľa výskumníkov dokáže PP2A blokovať pomocou viacerých bielkovín. Medzi ne patria ANP32A, CIP2A a práve SET. Jednoducho povedané, nádorová bunka si tým môže vytvoriť určitú ochranu pred poškodením, ktoré jej spôsobí liečba. Vedci preto skúmali, čo sa stane, keď tieto blokátory odstránia alebo potlačia. Výsledky ukázali, že po zablokovaní týchto bielkovín klesla schopnosť nádorových buniek prežiť. Dôležitejšie výsledky prinieslo ožarovanie. Keď výskumníci zasiahli tento mechanizmus, bunky glioblastómu sa stali citlivejšími na žiarenie.
Neprehliadni
„Glioblastóm sa ťažko lieči, pretože sa dokáže prispôsobiť a prežiť,“ vysvetlil Arnab Chakravarti, vedúci oddelenia radiačnej onkológie na Ohio State University.
Podľa neho výsledky naznačujú, že obnovenie aktivity PP2A by mohlo znížiť schopnosť nádorových buniek prežiť liečbu. Vedci tak získali konkrétny mechanizmus, ktorý môžu ďalej skúmať.
SET zabránil vzniku nádorov
Najvýraznejšie výsledky výskumníci zaznamenali práve pri potlačení SET. V použitých predklinických modeloch sa po zásahu proti tejto bielkovine nádory nevytvorili. To znie veľmi sľubne, no treba zdôrazniť jednu podstatnú vec: nejde o výsledok klinickej štúdie na ľuďoch. Vedci zatiaľ nepreukázali, že potlačenie SET dokáže rovnakým spôsobom zabrániť rastu glioblastómu u pacientov. Predklinické experimenty slúžia na to, aby výskumníci najskôr zistili, či určitý biologický mechanizmus vôbec dáva zmysel ako možný cieľ liečby. A v tomto prípade výsledky dôvod na ďalšie skúmanie poskytujú.
Výskumníci zároveň zistili, že zásah do ďalších bielkovín, ktoré blokujú PP2A, mohol zvýšiť citlivosť glioblastómových buniek na ožarovanie. To naznačuje, že nejde iba o jednu izolovanú molekulu, ale o širšiu biologickú dráhu. Ak sa podarí tento mechanizmus bezpečne ovplyvniť, teoreticky by mohol pomôcť dostať nádorové bunky do stavu, v ktorom ich existujúca liečba poškodí účinnejšie.
Vedci skúšali aj liek, ktorý už existuje
Výskum priniesol ešte jednu zaujímavú informáciu. Tím otestoval aj liek, ktorý už schválil americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) na iné použitie. Ide o antipsychotikum, ktoré dokáže zvýšiť aktivitu PP2A. Experiment tak poskytol ďalšiu indíciu, že ovplyvnenie tejto dráhy môže mať význam pri výskume glioblastómu. To však rozhodne neznamená, že tento liek môžu pacienti začať užívať proti rakovine mozgu. Samotní vedci upozorňujú, že liek zatiaľ nie je pripravený na použitie pri glioblastóme. Jeho prípadné využitie na tento účel by si vyžadovalo riadne klinické skúšky, ktoré by preverili účinnosť aj bezpečnosť u ľudí.
„Toto je dôležitý prvý krok,“ uviedol Chakravarti.
Podľa neho teraz vedci lepšie rozumejú tomu, ako SET a ďalšie blokátory PP2A pomáhajú glioblastómu prežiť liečbu. Práve ďalšie experimenty teraz ukážu, či sa dá tento ochranný mechanizmus bezpečne narušiť. Výsledky výskumu preto predstavujú skôr nový smer než hotové riešenie. Vedci chcú teraz zistiť, či dokážu SET alebo ďalšie bielkoviny blokujúce PP2A cielene ovplyvniť bez nebezpečných účinkov na zdravé bunky. To bude mimoriadne dôležité. Proteíny, ktoré regulujú bunkové procesy, totiž nemusia pôsobiť iba v nádoroch. Zásah do nich preto môže mať v ľudskom tele aj nežiaduce následky.
Výskumný tím bude zároveň potrebovať overiť, či výsledky z laboratórnych a zvieracích modelov platia aj pri skutočných nádoroch u ľudí. Ak ďalšie testy prinesú pozitívne výsledky, vedci by mohli začať skúmať, či lieky zamerané na túto dráhu dokážu zvýšiť účinnosť štandardnej liečby glioblastómu.
Zatiaľ teda nejde o nový liek, ktorý by lekári mohli nasadiť pacientom. Výskum však poukázal na konkrétny mechanizmus, ktorý pomáha nádorovým bunkám odolávať poškodeniu. A práve jeho narušenie môže priniesť ďalšiu možnosť, ako v budúcnosti zvýšiť účinok liečby jedného z najťažšie liečiteľných nádorov mozgu.
