Európa sa rozdeľuje. Dve mocné krajiny chcú koniec spaľovákov, zatiaľ čo Nemci bijú na poplach
Francúzsko a Španielsko tlačia na Brusel, aby neustúpil od zákazu predaja spaľovacích áut po roku 2035.
Európska únia sa znova ocitla v boji o svoju klimatickú politiku. Francúzsko a Španielsko spoločne tlačia na Brusel, aby neustúpil od ambiciózneho plánu ukončiť predaj nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035. Ich apel prichádza v čase, keď Európska komisia zvažuje revíziu legislatívy, ktorá má urýchliť prechod na elektromobilitu. Táto „ekohujerská“ téma opäť rozdeľuje členské štáty, kde niektoré, ako Nemecko, začali hlasno žiadať posun termínu.
Podľa spoločného vyhlásenia, ktoré Paríž a Madrid predstavili pred tohtotýždňovým summitom EÚ v Bruseli, by cieľ nulových emisií mal zostať nedotknutý.
„Revízia nesmie spochybniť cieľ nulových výfukových emisií v roku 2035,“ píše sa v dokumente, ktorý získala agentúra Bloomberg.
Obe krajiny varujú, že ak by Únia začala ustupovať z environmentálnych cieľov, vyslala by slabý signál investorom aj verejnosti. Dovolím si povedať, že gro verejnosti by uvítalo, keby sa prestane tlačiť na zákaz spaľovacích motorov a skôr prestane na silu vnucovať elektromobily.
Paríž a Madrid chcú za každú cenu zachovať zákaz spaľovacích motorov
Francúzsko a Španielsko zároveň navrhujú mierny kompromis, tým sú tzv. super kredity. Ide o mechanizmus, ktorý by zvýhodnil výrobcov automobilov využívajúcich vysoký podiel „európskeho obsahu“ vo výrobe.
Zjednodušene povedané, čím viac dielov a komponentov sa vyrobí v EÚ, tým výhodnejšie by pre automobilky bolo plniť emisné ciele. Tento systém by zároveň podporil miestny priemysel a prispel k znižovaniu uhlíkovej stopy spojené s dovozom z Ázie.
Neprehliadni
Kým Paríž a Madrid hovoria o potrebe stabilných pravidiel, Berlín si stojí za tým, že súčasný termín 2035 je nereálny. Kancelár Friedrich Merz otvorene tvrdí, že tlak na úplný zákaz spaľovacích motorov ohrozuje zamestnanosť, inovácie i hospodársku stabilitu. Nemecký líder presadzuje tzv. technologickú neutralitu. Teda možnosť pokračovať aj v rozvoji syntetických e-palív, hybridov či iných nízkoemisných riešení.
Diskusia sa pritom netočí len okolo osobných áut. Merz upozorňuje, že úplné vyradenie dieselových motorov z nákladnej dopravy by mohlo mať deštruktívny efekt na logistický sektor. Naopak, francúzska ministerka pre energetiku Agnès Pannier-Runacher tvrdí, že práve nekompromisné (slepé, bez rozmyslu a zdravého úsudku) plnenie záväzkov EÚ môže byť impulzom pre inováciu, nie brzdou rozvoja.
Proti zákazu sa najhlasnejšie ozýva Nemecko
Európska komisia sa tak ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane stojí silný priemyselný tlak a obavy z ázijskej konkurencie, na druhej záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Ak by Únia ustúpila, mohla by stratiť pozíciu globálneho lídra v oblasti zelenej transformácie. To je asi to čo chceme, byť zeleným lídrom, ktorý je inak bezvýznamný.
Spor o rok 2035 tak symbolizuje väčší problém. Ide o konflikt medzi environmentálnou ambíciou a ekonomickou realitou. To, ako sa Brusel rozhodne, ukáže, či dá Európa prednosť rýchlej transformácii, alebo zvolí pomalšiu, „bezpečnejšiu“ cestu v ústrety automobilkám. Ty máš aký názor na túto tému? Pozdáva sa tei tzv. „Green-deal“, alebo si skôr za zachovanie spaľovacích motorov?
