Čo by sa stalo, keby Yellowstone vybuchol dnes? Následky supererupcie by cítil celý svet
Pozri sa, čo by sa dialo, keby vybuchol supervulkán Yellowstone, aké varovné signály by erupcii predchádzali a ako by popol a ochladenie zasiahli svet.
Yellowstone ukrýva rozsiahly vulkanický systém, ktorý v minulosti vyprodukoval obrovské erupcie. Jedna z posledných veľkých udalostí prišla približne pred 631 000 rokmi, kedy sa do atmosféry dostalo obrovské množstvo sopečného materiálu. Dnes by však takáto udalosť neprišla úplne bez varovania. Vedci Yellowstone nepretržite sledujú pomocou seizmometrov, GPS staníc, satelitov a meraní plynov či vody.
Dva mesiace pred erupciou by nastali rozsiahle zemetrasenia
Prvé výrazné varovanie by pravdepodobne priniesli zemetrasenia. Seizmické stanice by zaznamenali koncentrovaný roj otrasov pod Yellowstonom. Samotné zemetrasenia by však ešte neznamenali blížiacu sa supererupciu. Yellowstone zažíva tisíce otrasov ročne a podobné roje sa tam objavili už viackrát. Vážnejší signál by predstavoval presun zemetrasení smerom k povrchu v kombinácii so zdvíhaním pôdy a zmenami plynov či vody, píše The Conversation.
Mesiac pred erupciou by nastalo dvíhanie pôdy
GPS stanice a satelitné radary by mohli zachytiť deformáciu povrchu. Takýto jav môže súvisieť s pohybom magmy pod zemou, no automaticky neznamená blížiacu sa supererupciu. Yellowstone to ukázal aj v rokoch 2013 a 2014. Časť kaldery sa vtedy zdvihla rýchlosťou viac ako 15 centimetrov ročne a nasledovalo zemetrasenie s magnitúdou 4,8. Výskum však spojil epizódu skôr s hydrotermálnymi tekutinami než s veľkým prenikaním magmy.
Ak by sa však všetky varovné signály zhoršovali, úrady by postupne pripravovali evakuácie a uzávery ciest.
Dva týždne pred erupciou by boli všetky oči uprené na Yellowstone
V najhoršom scenári by zemetrasenia zosilneli, pôda by sa dvíhala rýchlejšie a zmeny by mohli zasiahnuť aj gejzíry a chemické zloženie vody. Pozornosť verejnosti by sa sústredila na Yellowstone. Vedci by pritom stále pracovali s neistotou. Varovné signály by mohli naznačiť vážnu situáciu, no neposkytli by absolútnu istotu, že príde práve najväčšia možná erupcia.
Neprehliadni
T=0: Yellowstone vybuchne
Veľká erupcia by nezačala okamžitým „vybuchnutím“ celej kaldery. Prvé explózie by mohli zasiahnuť hydrotermálny systém. Horúca voda by sa pri prudkom poklese tlaku zmenila na paru, ktorej objem by vzrástol približne 1 700-násobne. Neskôr by na povrch prenikla magma s teplotou približne 650 až 800 °C. Plyny rozpustené v magme by sa prudko rozpínali a magma by sa roztrieštila na pemzu a jemný popol.
Erupčný stĺpec by mohol vystúpiť 30 až 50 kilometrov vysoko, teda niekoľkonásobne nad výšku, v ktorej lietajú dopravné lietadlá.
Najväčší problém by bol podľa odborníkov popol
Oveľa väčšiu hrozbu než láva by predstavovali pyroklastické prúdy a sopečný popol. Horúca zmes plynov, popola a úlomkov hornín by v blízkosti erupcie zničila vegetáciu a infraštruktúru. Popol by však putoval stovky až tisíce kilometrov. V modeloch veľkej erupcie Yellowstonu sa pre Billings v Montane objavilo viac ako meter popola, v niektorých výpočtoch až 1,8 metra. Sopečný popol by poškodil motory, elektrické zariadenia a filtre. Po navlhnutí by navyše vytvoril ťažkú hmotu, ktorá by zaťažovala strechy.
Popol by zasiahol elektrické vedenia a rozvodne, čím by vznikli rozsiahle výpadky elektriny. Následne by sa skomplikovalo zásobovanie vodou, fungovanie kanalizácie, telekomunikácií aj distribúcia paliva. Bez elektriny a dopravy by sa narušili dodávateľské reťazce. Obchody a nemocnice by čelili nedostatku zásob. Leteckú dopravu by výrazne obmedzili oblaky sopečného popola, ktoré môžu poškodiť motory lietadiel.
Farmy v zasiahnutých oblastiach by prišli o časť úrody a problémy by sa dotkli aj hospodárskych zvierat. Keďže USA patria medzi významných producentov poľnohospodárskych komodít, výpadok produkcie by pocítili aj ďalšie krajiny. O niekoľko mesiacov by sa pridal klimatický efekt. Oxid siričitý by sa vo vyšších vrstvách atmosféry premenil na síranové aerosóly, ktoré by odrážali časť slnečného žiarenia. Modely naznačujú dočasné globálne ochladenie, pravdepodobne najviac približne o 1,5 °C.
Najväčším problémom by však zostalo poľnohospodárstvo. Menej slnečného žiarenia a zmenené teploty by skomplikovali pestovanie plodín práve v čase veľkého výpadku produkcie.
Aj po dekáde od erupcie by sa svet stále zotavoval
Obnova poškodenej energetiky, dopravy, vodárenskej infraštruktúry a ďalších systémov by trvala roky. Vietor by navyše opakovane zdvíhal popol zo zeme. Dlhodobé vdychovanie jemných častíc zo sopečného popola by predstavovalo zdravotné riziko. Postupne by sa však vegetácia vracala a ľudia by obnovovali zasiahnuté oblasti.
Supererupcia Yellowstonu by preto predstavovala obrovskú civilizačnú a humanitárnu katastrofu. Dostupné poznatky však nepodporujú predstavu, že by takáto udalosť automaticky znamenala koniec ľudstva. Jej najväčšia sila by spočívala v tom, že by jedna geologická udalosť postupne zasiahla energetiku, dopravu, potraviny, zdravotníctvo, ekonomiku aj klímu.
