Vedci otriasli známou predstavou o dominantnej ruke. Jej výhoda možno vôbec nie je vrodená
Výskumníci v novej štúdii naznačili, že výber dominantnej ruky nemusí byť otázkou vyvinutejšej hemisféry, ale prostého tréningu.
Ak píšeš pravou rukou, hádžeš loptu pravou rukou alebo automaticky siahaš po veciach dominantnou stranou tela, možno si si myslel, že za tým stojí vrodené nastavenie mozgu. Vedci však teraz prinášajú zaujímavé zistenie. Dominantná ruka nemusí byť výsledkom toho, že jedna polovica mozgu je od začiatku lepšie pripravená ovládať pohyb.
Nový výskum neurológov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles a Johns Hopkins University naznačuje, že za našou šikovnejšou rukou môže stáť najmä dlhoročný tréning. Vedci tvrdia, že pravá ruka nakoniec nemusí byť prirodzene lepšia, jednoducho ju počas života používame oveľa častejšie, a preto sa naučí vykonávať zložité pohyby presnejšie, informuje Science Alert.
Vedci hľadali spôsob, ako odstrániť výhodu pravej ruky
Skúmať dominantnú ruku nie je jednoduché. Väčšina ľudí totiž používa svoju obľúbenú ruku celé desaťročia. Praváci s ňou píšu, držia nástroje, ovládajú počítačovú myš alebo vykonávajú každodenné činnosti. Ak by vedci iba porovnali pravú a ľavú ruku, výsledok by mohol byť ovplyvnený práve rokmi skúseností. Výskumníci preto prišli s netradičným riešením. Nechali pravákov písať nie rukou, ale lakťom.
Myšlienka bola jednoduchá. Ak je pravá strana tela skutočne vrodene lepšia vďaka mozgu, pravý lakeť by mal mať určitú výhodu oproti ľavému. Ak však dominantnosť vznikla najmä tréningom, rozdiel by mal zmiznúť. Do experimentu sa zapojili zdraví praváci. Najskôr mali osemkrát napísať písmeno „A“ a číslicu „8“ pravou aj ľavou rukou. Následne zopakovali rovnakú úlohu, ale namiesto rúk použili lakte. Vedci pripevnili pero k lakťu tak, aby sa nehýbalo a mohlo zanechať stopu na papieri.
Tento zvláštny experiment ukázal, že bez praxe zmizla aj výhoda dominantnej ruky
Hoci všetci účastníci patrili medzi pravákov, ich pravý lakeť nedokázal písať lepšie ako ľavý, obe strany teda dopadli približne rovnako zle. Vedci použili na vyhodnotenie kvality písma aj neurónovú sieť, ktorá dokázala rozlišovať medzi lepšie a horšie vytvorenými tvarmi. Ani tá nenašla výraznú výhodu pravého lakťa.
Neprehliadni
„Medzi znakmi vytvorenými dominantným a nedominantným lakťom sme nenašli žiadne významné rozdiely ani trendy. Dominantnosť zmizla,“ vysvetľujú autori štúdie.
Tento výsledok podľa nich naznačuje, že samotná časť tela nemá automaticky zabudovanú schopnosť vykonávať presné pohyby. Výhodu získava najmä tým, že ju človek opakovane používa.
Vedci následne pokračovali ďalším experimentom. Jedna skupina účastníkov trénovala písanie dominantným lakťom, druhá skupina používala nedominantný lakeť. Na začiatku boli obe strany približne rovnako neschopné vytvoriť kvalitné tvary. Po tréningu sa však zlepšili oba lakte.
To ukázalo dve dôležité veci. Po prvé, problém nebol v samotnom lakti. Ľudské telo sa dokáže naučiť nové pohyby aj pomocou časti, ktorú bežne na podobnú činnosť nepoužívame. Po druhé, výsledky podporujú myšlienku, že šikovnosť dominantnej ruky vzniká hlavne vďaka opakovaniu.
Podobne funguje aj používanie rôznych nástrojov. Tenisová raketa, pero alebo počítačová myš sa z pohľadu mozgu stávajú určitým predĺžením ruky. Čím viac ich človek používa, tým presnejšie dokáže ovládať pohyby.
Mozog nemusí vybrať najlepšiu ruku, iba tú precvičenú
Doterajšie predstavy často spájali praváctvo alebo ľaváctvo s tým, že jedna hemisféra mozgu má prirodzene lepšiu kontrolu nad pohybmi. Nová štúdia však ponúka iné vysvetlenie. Rozdiel medzi rukami nemusí vzniknúť preto, že jedna strana mozgu od začiatku „vyhrá“. Môže vzniknúť jednoducho preto, že jednej ruke venujeme tisíce hodín tréningu.
„Dominantná ruka nie je schopnejšia preto, že jedna hemisféra mozgu jednoducho lepšie riadi pohyb. Je schopnejšia preto, že sme celý život trénovali konkrétne zložité pohyby, ktoré vyžadujú nástroje a písanie,“ tvrdí vedúci práce, Ahmet Arac.
Výsledky neznamenajú, že genetika pri praváctve alebo ľaváctve nehrá žiadnu úlohu. Predchádzajúce výskumy ukázali, že na preferenciu ruky vplývajú aj genetické faktory. Nový experiment však naznačuje, že samotná schopnosť vykonávať presné pohyby môže vo veľkej miere vzniknúť skúsenosťami.
To otvára zaujímavú otázku aj pre rehabilitáciu po úrazoch. Ak sa človek dokáže naučiť presné pohyby novou časťou tela alebo druhou rukou, tréning môže zohrávať ešte väčšiu úlohu, než vedci doteraz predpokladali.
