Desivá tvár humanoidného robota EMO sa naučila presnejšie hýbať perami vďaka zrkadlu a videám z YouTube

Výskumníci predstavili robota, ktorý dokáže dokonale replikovať mimiku človeka.

robota tvar robota desivy robot
Zdroj: Vosveteit.sk, AI

Ešte donedávna si vedel, že niečo nesedí, aj keď si to nevedel pomenovať. Robot rozprával, zvuk sedel, ale tvár reagovala o zlomok sekundy neskôr. Práve tento mikroskopický posun robil z humanoidov niečo nepríjemné. Vedci z Kolumbijskej univerzity sa rozhodli ísť presne po tomto probléme a výsledok pomenovali EMO, informuje Live Science.

EMO nie je len ďalšia kovová hlava s gumovou tvárou. Ide o humanoidného robota s flexibilnou silikónovou tvárou a 26 samostatnými motormi, ktoré ovládajú pery, líca, čeľusť aj okolie očí. Každý z nich sa hýbe v niekoľkých smeroch. Kľúčom však nebola mechanika, ale spôsob učenia.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Robot sa najskôr posadil pred zrkadlo. Neriešil, čo robí. Vykonával tisíce náhodných pohybov tváre a kamera snímala jeho vlastný odraz. Umelá inteligencia si postupne vytvorila mapu, ktorý motor vyvolá aký tvar pier. Bez pravidiel, bez manuálu, bez toho, aby vedel, čo je úsmev alebo samohláska.

Až potom prišla druhá fáza. Hodiny videí z YouTube, kde ľudia rozprávali v rôznych jazykoch, spievali alebo len hýbali ústami. EMO nerozumel obsahu. Prepájal zvuk s pohybom, ktorý už poznal zo seba samého. Výsledok pôsobil prekvapivo presne. Robot dokázal synchronizovať pery s hovorenou rečou v desiatich jazykoch tak, že rozdiel oproti človeku si všimol len málokto.

„Najväčšie problémy nám robili tvrdé hlásky ako B a zvuky s výrazným našpúlením pier, napríklad W,“ priznal vedúci výskumu Hod Lipson: „Aj tieto nedokonalosti však postupne mizli s ďalším tréningom.“

Desivo presné kopírovanie mimiky

Lenže EMO sa nezastavil pri napodobňovaní zvuku. Vďaka tréningu na ľudských tvárach začal rozoznávať mikro-výrazy, drobné svalové pohyby, ktoré predchádzajú emócii. Ak sa ti kútiky očí len nepatrne pohnú a úsmev ešte len vzniká, EMO to zaregistruje a reaguje v rovnakom okamihu. Tým sa odstránil ten typický „lag“, ktorý pri robotoch pôsobil rušivo. Výsledný dojem nepôsobí ako reakcia stroja, ale ako plynulá interakcia.

Tento detail má aj hlbší psychologický význam. Pohyb pier totiž ovplyvňuje to, čo počuješ. Ide o známy McGurkov efekt. Ak vidíš ústa vyslovovať „GA“, ale zvuk znie ako „BA“, tvoj mozog často vytvorí tretí vnem, napríklad „DA“. Inými slovami, zrak mení sluch. Ak by robot nezvládol mimiku presne, nielenže by si mu menej dôveroval, ale rozumel by si mu horšie. V prostredí nemocníc alebo pri starších ľuďoch so slabším sluchom by to spôsobilo vážny problém.

Vedci preto nechceli zostať len pri pocitoch a spustili test. Viac než 1 300 dobrovoľníkov sledovalo videá robota hovoriaceho rovnaký text tromi rôznymi spôsobmi. Nový model založený na učení zo zrkadla a videí vyhral v takmer dvoch tretinách prípadov. Rozdiel oproti jednoduchším metódam bol výrazný.

„Veľa humanoidných projektov sa sústredí na chôdzu alebo ruky, no tvár zohráva rovnakú úlohu pri komunikácii,“ vysvetlil Lipson: „Práve zanedbanie mimiky podľa neho spôsobilo, že roboty pôsobili chladne alebo nepresvedčivo.“

Objavuje sa však aj praktický problém. EMO má pery zo silikónu a ten sa pri tisíckach pohybov denne opotrebúva. Materiál praská, stráca pružnosť a degraduje. Bez riešenia údržby by robot po niekoľkých mesiacoch vyzeral skôr desivo než sympaticky. Práve preto vedci sledujú japonský výskum samohojivej pokožky vypestovanej z ľudských buniek. Bez podobného materiálu sa realistické robotické tváre v reálnom svete dlho neudržia.

Vedci učia umelú inteligenciu ako chápať sarkazmu
Zdroj: Vosveteit.sk, AI

Môže nás takýto robot manipulovať?

A potom tu ostáva etická otázka. Ak robot dokáže čítať emócie skôr, než si ich sám uvedomíš, otvára sa priestor na manipuláciu. Prehnane sympatická tvár, presná reakcia a správny tón hlasu dokážu človeka presvedčiť rýchlejšie než argumenty.

„Roboty s touto schopnosťou získajú silný komunikačný kanál, ktorý sme doteraz nevyužívali,“ upozornil hlavný autor štúdie Yuhang Hu.

EMO tak neukazuje len technický pokrok. Naznačuje, že hranica medzi interakciou so strojom a s človekom sa posúva do oblasti, kde rozhodujú detaily, ktoré si bežne ani neuvedomuješ.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať