Čo by sa stalo, keby Rusko dostalo jadrovú zbraň na obežnú dráhu? USA už simulovali najhorší scenár pre celý vesmír okolo Zeme
Americké zdroje uvádzajú, že Rusko už niekoľkokrát uvažovalo o umiestnení jadrových zbraní do vesmíru. Nový program Apollo Insight je séria cvičení, ktoré simulujú, čo by sa mohlo stať pri odpálení jadrovej zbrane.
Americká armáda rozbehla novú sériu vojenských simulácií, ktoré sa zamerali na jednu z najnebezpečnejších hrozieb modernej éry, jadrový výbuch vo vesmíre. Nejde pritom o scenár z hollywoodskeho filmu, dokonca aj Americké velenie pre vesmír otvorene priznalo, že podobnú možnosť začalo brať veľmi vážne najmä po správach o aktivitách Ruska na orbite.
Prvé cvičenie zo série Apollo Insight preverilo situáciu, pri ktorej by niekto odpálil jadrovú zbraň na obežnej dráhe Zeme, píše ArsTechnica. Do simulácie sa zapojilo viac než šesťdesiat komerčných spoločností aj spojenci USA z Austrálie, Kanady, Nového Zélandu a Británie. Armáda chcela zistiť, čo by po takomto útoku nasledovalo a ako by sa dali zachrániť aspoň niektoré satelity či komunikačné systémy.
Za celým projektom stojí United States Space Command, teda americké velenie zodpovedné za vojenské operácie vo vesmíre. Jeho šéf, generál Stephen Whiting, priznal, že armáda podobný scenár nechce nikdy zažiť.
„Zamerali sme sa na jadrový náklad na orbite. To je budúcnosť, ktorú nechceme vidieť,“ povedal Whiting.
Toto sa môže stať, ak na obežnej dráhe Zeme vybuchne jadrová zbraň
Mnohí ľudia si pritom jadrový výbuch vo vesmíre predstavujú nesprávne. Vo vákuu totiž nevznikne obrovská tlaková vlna ako na Zemi. Oveľa väčšie škody napácha elektromagnetický pulz a radiácia, ktoré vzniknú po výbuchu. Po explózii sa totiž obrovské množstvo elektrónov zachytí v magnetickom poli Zeme. V podstate vzniknú nové umelé radiačné pásy okolo planéty.
Satelity, ktoré výbuch prežijú, následne pri každom prelete týmito oblasťami dostanú ďalšiu dávku žiarenia. Elektronika sa začne postupne poškodzovať, až eventuálne zlyhá. Práve preto americkí predstavitelia tvrdia, že časť nízkej obežnej dráhy by po jadrovej detonácii zostala nepoužiteľná aj celý rok. Nešlo by teda len o okamžitý útok, ale o dlhodobé „otrávenie“ vesmírneho priestoru okolo Zeme.
Neprehliadni
Situáciu by navyše ešte viac zhoršil takzvaný Kesslerov syndróm. Ak by výbuch roztrhal väčšie satelity alebo stanice, orbitu by zaplnili tisíce úlomkov letiace rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu. Každá ďalšia kolízia by vytvorila nové trosky a spustila reťazovú reakciu. Takýto scenár by neohrozil len internet alebo GPS. Mračno trosiek by mohlo výrazne skomplikovať aj štarty rakiet zo Zeme. Niektorí analytici dokonca hovoria o možnosti „uzamknutia“ ľudstva na planéte, pretože rakety by museli prelietavať extrémne nebezpečnou oblasťou plnou odpadu.
Kesslerov syndróm ale nie je len problémom týkajúcim sa možného vesmírneho konfliktu. Aj kozmický odpad, ako prázdne stupne rakiet, staré nefunkčné satelity, či úlomky družíc, prispievajú k riziku, že k tejto kaskádovitej kolízii dôjde.
Zdroje hovoria, že Rusko stále zvažuje umiestnenie jadrových zbraní do vesmíru
Americkí predstavitelia už pred dvoma rokmi verejne upozornili, že Rusko údajne zvažovalo rozmiestnenie jadrovej zbrane na orbite. Takýto krok by porušil Vesmírnu dohodu, teda medzinárodnú zmluvu z roku 1967, ktorá zakazuje umiestnenie zbraní hromadného ničenia do vesmíru. Washington síce tvrdí, že Moskva zatiaľ jadrovú zbraň na orbitu neposlala, no americká armáda zároveň sleduje čoraz agresívnejšie ruské aktivity vo vesmíre.
Rusko podľa USA vypustilo viacero podozrivých satelitov, ktoré sa pohybovali v blízkosti amerických špionážnych družíc. Práve preto Pentagon začal viac spolupracovať so súkromnými firmami. Apollo Insight totiž neslúži len ako klasická vojenská hra. Armáda chce od technologických spoločností konkrétne riešenia, ktoré by pomohli pri budúcich konfliktoch vo vesmíre.
Veľkú úlohu zohrávajú hlavne firmy, ktoré prevádzkujú satelity alebo vyrábajú vesmírne technológie. Američania si totiž uvedomili, že súkromný sektor napreduje rýchlejšie než tradičné vojenské programy.
„Americký komerčný vesmírny priemysel predstavuje pre nás obrovskú výhodu,“ hovorí Whiting.
Dobrým príkladom sa stala vojna na Ukrajine. Konflikt ukázal, aký význam získali komerčné satelitné siete ako SpaceX a jej systém Starlink. Ukrajinská armáda využila satelitný internet pri komunikácii aj koordinácii útokov. Práve tu vznikol ďalší problém. Ak súkromná firma pomáha armáde, protivník ju môže označiť za legitímny cieľ.
Rusko už viackrát naznačilo, že satelitné siete podporujúce vojenské operácie nepovažuje za neutrálne. Whiting preto otvoril aj otázku právnej ochrany súkromných spoločností. Bežné komerčné poistky totiž nepokrývajú vojnové škody vo vesmíre. Bez vládnych garancií by niektoré firmy mohli počas konfliktu radšej vypnúť služby, aby ochránili majetok investorov.
Tiché satelity by sa mohli po útoku zapnúť a rapídne obnoviť infraštruktúru
Zaujímavé sú aj zákulisné informácie o projektoch, na ktorých USA údajne pracujú ako reakcii na možné „vyčistenie“ nízkej orbity. Objavili sa totiž špekulácie o takzvaných „dark satellites“, teda spiacich satelitoch. Išlo by o malé zariadenia na vyšších orbitách, ktoré by ostali vypnuté, takmer neviditeľné a bez aktívneho vysielania signálu.
Ak by jadrový útok zničil väčšinu satelitov na nízkej orbite, armáda by ich mohla aktivovať ako núdzovú náhradu za stratenú infraštruktúru. Pentagon však podobné projekty zatiaľ oficiálne nepotvrdil. Už samotná diskusia okolo nich ale ukazuje, ako vážne dnes veľmoci vnímajú možnosť konfliktu vo vesmíre.
Mnohí odborníci pritom tvrdia, že táto téma už nie je otázkou toho, či sa vojenské konflikty presunú do vesmíru, ale kedy. Moderné satelity dokážu s vysokou presnosťou snímať územie nepriateľa, čo dáva armáde v konflikte obrovskú výhodu. Nechať takýto satelit vedome lietať nad hlavou je strategická slabina, ktorú si obranca nemôže dovoliť. Problém predstavujú aj moderné technológie, ktoré prepájajú systémy do jednej platformy. Satelit by tak mohol napríklad odhaliť pozície nepriateľa a poslať túto informáciu roju dronov, ktoré by okamžite zaútočili.
Ako sme ale spomenuli vyššie, agresívna obrana zničením nie je najrozumnejší krok, kvôli Kesslerovmu syndrómu, ktorý obmedzí aj brániace sa krajiny, nielen agresorov. Aj preto sú programy ako Apollo Insight dôležité, armáde ponúkajú lepší obraz o možných rizikách vesmírneho útoku a vesmírnej vojny.
