Človek sa vyvíjal priamo pred „očami evolúcie“. Náš vývoj prebiehal najrýchlejšie zo všetkých ľudoopov
Výskumníci sledovali evolúciu nášho človeka a zistili niečo prekvapujúce ohľadom našej evolúcie.
Zatiaľ čo šimpanzy, gorily či orangutany si milióny rokov vystačili so svojimi tvárami a mozgami, človek akoby zapol rýchly posun vpred. Nová analýza evolúcie lebiek ukazuje, že práve Homo sapiens prešiel najprudšou premenou zo všetkých príbuzných druhov. Naša lebka sa menila dvojnásobne rýchlejšie, ako by sa čakalo a zrejme nie iba kvôli väčšiemu mozgu, ale aj pre spoločenské dôvody, ktoré nás odlíšili od zvyšku pralesa.
Výskum vedcov z londýnskej univerzity UCL (University College London), publikovaný v Proceedings of the Royal Society B, porovnával trojrozmerné modely lebiek moderných primátov, od človeka cez gorilu až po gibona. Ukázal, že z hľadiska rýchlosti anatomických zmien sme úplne inde ako zvyšok rodiny.
„Ľudská lebka sa vyvíjala rýchlejšie než u ktoréhokoľvek iného druhu primátov. Zrejme ide o dôkaz, aké dôležité pre nás boli adaptácie spojené s veľkým mozgom a menšou tvárou. Evolúcia ich uprednostnila tempom, aké u iných druhov nevidíme,“ povedala vedúca autorka štúdie, Dr. Aida Gómez-Robles
Odkedy sme sa odlíšili
Vedci sledujú pôvod ľudskej línie asi 6 až 7 miliónov rokov dozadu, keď sa naši predkovia oddelili od spoločného predka so šimpanzom. Skutočný „zrýchlený vývoj“ sa však začal neskôr, zhruba pred 2,5 miliónmi rokov, keď sa objavil Homo habilis, prvý tvor používajúci kamenné nástroje. Práve vtedy sa lebka začala meniť. Čelo sa dvíhalo, tvár sa skracovala, a mozgovňa rástla. Tieto zmeny pokračovali cez Homo erectus až po moderného človeka.
V rovnakom období sa línie goríl a orangutanov vyvíjali pomalšie. Štúdia UCL ukazuje, že gorily mali druhú najrýchlejšiu evolúciu lebky, no z úplne iných dôvodov. Nie kvôli inteligencii, ale kvôli spoločenskému postaveniu. Samce s väčšími hrebeňmi na lebke pôsobili dominantnejšie, čo ovplyvňovalo ich úspech pri rozmnožovaní. Šimpanzy a orangutany naproti tomu vykazovali evolúciu lebky výrazne pomalšiu. Ich tváre sa menili minimálne, a veľkosť mozgu zostávala stabilná milióny rokov.
Keď to vedci prepočítali, ľudská lebka sa menila približne dvojnásobne rýchlejšie než by sa dalo čakať pri bežnom evolučnom tempe. To znamená, že musel existovať faktor, ktorý vývoj výrazne urýchlil.
Neprehliadni
Na prvý pohľad sa zdá, že hlavným motorom tejto rýchlosti bol rast mozgu. Veď moderný človek má mozog trikrát väčší ako šimpanz. No výskum upozorňuje, že do hry vstúpili aj spoločenské faktory. Dr. Gómez-Robles pripomína, že rovnako ako u goríl mohli aj u ľudí pôsobiť selekčné tlaky, ktoré súviseli s postavením v skupine, vzhľadom či prejavom osobnosti. Inými slovami, lebka nebola len „obal na mozog“, ale aj súčasť sociálnej výbavy druhu, ktorý začal komunikovať, plánovať a vnímať krásu.
Keď lebka a nástroje kráčali ruka v ruke
Zrýchlenie evolúcie lebky sa prekrýva s obdobím, keď naši predkovia začali vyrábať a používať komplexné nástroje. To nie je náhoda. Väčší mozog a menšia, presnejšia tvár znamenali lepšiu koordináciu rúk, očí a úst, základ pre reč aj manuálnu zručnosť. Kamenné čepele, oheň, spoločný lov, všetko to vytváralo tlak na inteligenciu aj komunikáciu, a tým spätne posilňovalo evolúciu lebky.
Kým gibboni a ďalšie menšie opice ostali morfologicky takmer identické celé milióny rokov, človek sa menil doslova „pred očami evolúcie“. A keď sa pozrieš do zrkadla, uvidíš výsledok tohto preteku, tvár, ktorá sa predĺžila len minimálne, čelo, ktoré sa vytiahlo nahor, a lebku, ktorá dala priestor najkomplexnejšiemu mozgu, aký sa na Zemi objavil.
Vedci síce priznávajú, že stále nerozumejú všetkým príčinám tohto zrýchlenia. Jedno je ale isté, žiadna iná opica sa nemenila tak rýchlo ako my. Evolúcia zrejme vedela, že človek bude mať veľa na práci.
