Američanom sa podarilo poslať k dronu 50 wattov cez vzduch. Teraz chcú technológiu dostať bližšie k bojisku
Americké letectvo skúma technológiu, ktorá má dobíjať vojenské drony cez RF signál. Reach Power už pri teste preniesol k dronu približne 50 wattov.
Americká spoločnosť Reach Power spolu s University of Nebraska-Lincoln a jej NIMBUS Lab získala od amerického letectva kontrakt na výskum technológie, ktorá cieli na jednu z najväčších slabín malých vojenských dronov – batériu. Dron by po prílete na miesto nemusel po pár hodinách misiu prerušiť a vracať sa späť. Elektrinu by dostával bezdrôtovo priamo tam, kde práve pracuje.
Projekt oznámili 4. augusta 2026 prostredníctvom Business Wire. Americké letectvo si zatiaľ neobjednáva hotový systém. Reach a univerzita dostali kontrakt STTR Phase I, teda financovanie na prvé overenie, či je celý koncept technicky realizovateľný.
Najviac energie míňajú vrtule. Na pozícii ich dron vypne
Výskumníci sa zamerali na takzvané perched drones. Ide o drony, ktoré po prílete na určené miesto nemusia celé hodiny visieť vo vzduchu. Pristanú alebo sa zachytia na vhodnom bode a odtiaľ sledujú okolie, prenášajú obraz alebo fungujú ako komunikačný uzol.
Predstav si malý dron sediaci na streche alebo stožiari. Vrtule stoja, no kamera, senzory, vysielač a palubný počítač bežia ďalej. Batéria sa preto vybíja aj v pokoji a po čase musí stroj odletieť späť alebo sa k nemu niekto musí dostať a akumulátor vymeniť.
Reach chce práve túto cestu vyškrtnúť. Dron by dostával energiu na mieste a vzlietol by až vtedy, keď sa potrebuje presunúť.
Neprehliadni
Batériu má dobíjať smerovaný RF signál
Firma používa technológiu power beaming. Vysielač premení elektrinu na smerovaný rádiofrekvenčný signál, prijímač na drone ho zachytí a znovu z neho vytvorí elektrický prúd. Ten môže napájať elektroniku alebo dobíjať batériu.
Veľmi voľne to pripomína Wi-Fi. Rozdiel je v tom, že routeru stačí dostať k telefónu signál na prenos dát. Reach potrebuje cez vzduch poslať dostatok energie na reálne napájanie zariadenia.
A tam už začína tvrdšia fyzika.
Reach Power, UNL Explore Wireless Power for Perched Drones
US startup Reach Power and the University of Nebraska-Lincoln have launched a research partnership to evaluate wireless power-beaming technology for extending the endurance of perched drones during intelligence,… pic.twitter.com/E2NNognACC
— Global Defense Insight (@Defense_Talks) August 6, 2026
Čím je dron ďalej, tým menej energie dokáže zachytiť
Vo voľnom priestore pri rovnakej konfigurácii antén klesá hustota výkonu približne s druhou mocninou vzdialenosti. Čím je dron ďalej, tým menej energie prijímač zachytí. Pomáhajú smerové antény, presné zameranie a čo najefektívnejší prijímač.
Reach pracuje aj s mesh sieťou viacerých vysielačov. Firma pri svojich systémoch opisuje možnosť prenášať energiu aj v situácii, keď jeden vysielač nemá na prijímač čistý priamy výhľad, napríklad cez ďalšie uzly alebo vhodné odrazy rádiových vĺn.
Medzi vysielačom a dronom môžu stáť budovy, kopce, stromy či vojenská technika. K tomu treba pripočítať elektronické rušenie, ktoré je dnes na fronte bežnou súčasťou boja. Systém, ktorý v kontrolovanom teste funguje bez problémov, tak v teréne čaká oveľa tvrdšia skúška.
Pri teste dostal dron zo vzduchu približne 50 wattov
V roku 2024 si Reach power beaming vyskúšal priamo na letiacej kvadrokoptére. Dron počas testu napájali RF vysielače v rámci projektu financovaného agentúrou DARPA.
Test prebehol v NASA Ames Research Center. Štyri RF vysielače spolu posielali približne 256 wattov výkonu smerom k dronu vzdialenému asi šesť metrov. Prijímač na približne 2,3-kilogramovom stroji získaval podľa firmy okolo 50 wattov, ktoré smerovali do jeho batérie.
Počas skúšky jeden zo štyroch vysielačov odstavili, no dron ďalej prijímal energiu zo zostávajúcich troch. Sieť tak nebola odkázaná na jediný zdroj, čo je pri nasadení v teréne výrazná výhoda.
Šesť metrov je však stále krátka vzdialenosť. Napájať dron cez miestnosť a dostať desiatky wattov k stroju ukrytému medzi budovami sú dve úplne iné úlohy.
Letectvo zatiaľ nekupuje systém, ale overuje koncept
Nový projekt patrí pod AFWERX Open Topic SBIR/STTR. AFWERX funguje v rámci amerického Department of the Air Force a hľadá technológie, ktoré by sa cez klasické armádne obstarávanie k vojsku dostávali pomalšie.
Reach Power a University of Nebraska-Lincoln sú zatiaľ v prvej fáze. STTR Phase I slúži na overenie technickej realizovateľnosti. Ak výsledky presvedčia letectvo, môže nasledovať ďalší vývoj a pokročilejšie prototypy.
Americkí vojaci teda takéto drony ešte nerozmiestňujú na strechy. Zatiaľ sa zisťuje, či má celý koncept zmysel aj mimo laboratória.
Zakladateľ Reach Power Chris Davlantes vidí využitie najmä pri malých bezpilotných systémoch pre komunikačné a ISR misie. Skratka ISR znamená intelligence, surveillance and reconnaissance, teda spravodajstvo, sledovanie a prieskum. NIMBUS Lab do projektu prináša skúsenosti s autonómnymi systémami, komunikáciou a poľnou robotikou.
Reach už predviedol dron, ktorému počas letu nedochádzala energia z batérie
Reach rozvíja aj projekt POWER, teda Persistent Overwatch Wireless Energy Recharging. Tu dron na ničom nesedí. Energiu dostáva priamo počas letu.
V máji 2026 sa spoločnosť zaradila medzi 24 víťazov armádnej súťaže xTechSearch 9, do ktorej sa podľa organizátorov prihlásilo viac než 800 projektov. Nasledoval aj Army SBIR kontrakt.
Firma pri systéme používa výraz „perpetual flight“. Neznamená to ale, že dron môže lietať naveky. Počas demonštrácie externý prísun energie pokrýval jeho spotrebu natoľko, že čas letu neurčovala kapacita batérie.
V praxi stroj stále obmedzujú motory, elektronika, počasie či poškodenie. Reach navyše nezverejnil dosť údajov na to, aby sa dalo povedať, ako dlho by podobný dron vydržal v ostrom nasadení.
Desiatky dronov znamenajú aj desiatky batérií na nabíjanie a výmenu
Pri väčšom počte dronov už batérie znamenajú samostatný logistický problém. Treba ich nabíjať, prevážať k jednotkám a pravidelne meniť. Ak dron sedí na streche, stožiari alebo inom ťažko dostupnom mieste, kvôli vybitej batérii musí pozíciu opustiť a misia sa preruší.
Reach chce tento cyklus obísť bezdrôtovým napájaním priamo na mieste. Dron by tak mohol zostať na pozícii podstatne dlhšie bez toho, aby sa k nemu musel dostať človek alebo sa vracal na základňu.
