Atlantik vysiela varovný signál z hlbín oceánu. Systém, ktorý ovplyvňuje počasie v Európe, slabne už takmer 20 rokov
AMOC, jeden z kľúčových oceánskych systémov Atlantiku, podľa nových meraní slabne už takmer dve desaťročia. Vedci upozorňujú, že zmeny môžu ovplyvniť počasie, zrážky, zimy aj hladinu morí.
Klimatickej kríze sa v poslednom čase nevenuje veľa času. Predsa len, máme tu vojenské konflikty, umelú inteligenciu a mnoho iných „starostí“. No zmeny stále prebiehajú a dokopy nič zásadné sa s tým nerobí. Maximálne sú tu len „prázdne“ vyhlásenia politikov. Okrem toho je to však len, ako sa hovorí, „skutek utek“.
Vedcov pritom aktuálne trápi situácia okolo Atlantického oceánu, kde pribúdajú dôkazy, že jeden z najdôležitejších systémov morských prúdov na Zemi dlhodobo slabne. Reč je o Atlantickej meridionálnej prevratnej cirkulácii, známej pod skratkou AMOC. Neznamená to, že sa tento systém rúti do okamžitého kolapsu, no ide o trend, ktorého sa klimatológovia obávajú už roky.
AMOC v podstate tvorí komplexná sieť hlbokomorských a povrchových prúdov. Často sa pri nej spomína aj známy Golfský prúd, no nejde o úplne to isté. Golfský prúd je významný povrchový prúd, ktorý s AMOC úzko súvisí, zatiaľ čo AMOC označuje širší oceánsky systém vrátane hlbokého prúdenia. T
eplá voda z tropických oblastí putuje na sever, kde odovzdáva teplo atmosfére a následne ako chladnejšia a hustejšia voda klesá do hlbín a vracia sa naspäť na juh. Vďaka tomuto „teplotnému výmenníku“, spolu s ďalšími atmosférickými vplyvmi, sú zimy v západnej Európe miernejšie, než by zodpovedalo zemepisnej šírke, a stabilnejšie sú aj zrážkové pomery v okolí severného Atlantiku.
Nové pozorovania na viacerých miestach oceánu ukazujú, že prúdenie, ktoré funguje ako obrovský „dopravný pás“ tepla medzi tropickými oblasťami a severným Atlantikom, sa za posledné takmer dve dekády citeľne spomalilo. To je zmena, ktorá môže v nasledujúcich rokoch a desaťročiach zásadne „prepísať“ počasie a klímu v Európe a samozrejme nielen v nej.
Neprehliadni
AMOC postupne slabne, no neznamená to okamžitý kolaps oceánskych prúdov
Medzinárodný tím vedcov, vrátane výskumníkov z University of Miami, prišiel s jednými z najjasnejších priamych pozorovacích dôkazov, že dôležitá časť AMOC už nepracuje tak, ako tomu bolo v minulosti. Dlhodobé merania ukazujú konzistentný pokles transportu vody spojeného s týmto systémom a výsledky naznačujú výraznejšie oslabenie, než sa dalo usúdiť zo starších meraní. Zároveň podporujú modely, podľa ktorých globálne otepľovanie môže AMOC oslabovať. To celé zvyšuje obavy, že ak by tento trend pokračoval, AMOC by sa v budúcnosti mohol priblížiť k takzvanému bodu zlomu, teda k momentu, keď by sa systém mohol preklopiť do iného, výrazne pozmeneného stavu. Takýto prechod by bol z pohľadu ľudskej spoločnosti bezprecedentný a práve to vedcov straší.
Kľúčovým podkladom pre nový pohľad na stav cirkulácie sú súvislé merania zo štyroch sledovacích línií v západnej časti severného Atlantiku, rozmiestnených od tropických oblastí až po stredné zemepisné šírky. Na morskom dne sú ukotvené prístroje, ktoré nepretržite merajú tlak, teplotu, hustotu vody a rýchlosť prúdov v hĺbkach pod približne 1000 metrami. Vedci na všetkých stanovištiach použili jednotnú metodiku a zmeny tlaku pri dne využili ako indikátor toho, ako sa mení sila hlbokého prúdenia, ktoré tvorí dôležitú časť AMOC.
Oceánske prúdy sa postupne menia v širokom pásme Atlantiku
Následné porovnanie údajov z rôznych šírok ukazuje jasný a pomerne konzistentný pokles kľúčovej vetvy cirkulácie pozdĺž jej západnej hranice. Keď k tomu pripočítame fakty z viacerých nezávislých meracích bodov, merania naznačujú, že nejde len o krátkodobú výkyvovú epizódu spôsobenú prirodzenou premenlivosťou oceánu, ale pravdepodobne o dlhodobejší trend. Takéto oslabovanie v širokom pásme severného Atlantiku podporuje dlhoročné modelové simulácie, podľa ktorých globálne otepľovanie a prítok sladkej vody z topiacich sa ľadovcov môžu oslabovať „motor“ tejto cirkulácie.
Dôsledky nie sú len témou pre „nič neriešiace“ klimatologické konferencie. Slabnúci AMOC môže preusporiadať rozloženie teplôt a tlakových útvarov nad severným Atlantikom, čo sa následne premietne do počasia nad Európou aj Severnou Amerikou. Štúdie varujú pred zvýšeným rizikom extrémnych búrok, zmenami v rozložení zrážok či prudkými zimnými výkyvmi v niektorých regiónoch. Hoci konkrétne prepojenie jednotlivých udalostí s AMOC treba vždy posudzovať opatrne.
Aké to bude mať nakoniec následky?
Časť odborníkov upozorňuje, že ak by AMOC v budúcnosti prešiel do stavu výrazného oslabenia alebo kolapsu, dôsledky by mohli byť dramatické. Modely naznačujú, že by to neznamenalo len regionálne ochladenie v Európe, ale aj rozsiahle zmeny v uhlíkovom cykle a prerozdelení tepla medzi oceánom a atmosférou, ktoré by ovplyvnili globálne otepľovanie. Kedy by sa niečo také mohlo stať, vedci zatiaľ nedokážu presne povedať, no podľa ich slov sa toto riziko už nedá ignorovať. Bude to však stačiť, aby politici a spoločnosti začali načúvať?
Vedci pritom zdôrazňujú, že merania pozdĺž západného okraja Atlantiku môžu slúžiť ako včasný varovný systém. Len je otázne, či mu bude naša civilizácia venovať pozornosť. Budú mať krajiny záujem s tým niečo robiť, alebo radšej počkajú na následky a až potom budú mať „reči“ o tom, že už je neskoro a keby oni vedeli. Napriek tomu rast emisií skleníkových plynov na globálnej úrovni stále neklesá tak rýchlo, ako by bolo potrebné na splnenie cieľa obmedziť otepľovanie na približne 1,5 stupňa Celzia.
Európska únia sa síce snaží o znižovanie emisií prostredníctvom Green Dealu, ktorý zároveň vyvoláva obavy z ekonomických dopadov na bežných občanov, no veľká časť zvyšku planéty postupuje smerom k ekologickej transformácii len veľmi pomaly. Je už len otázkou, kedy zožneme, čo sme si zasiali, v akej podobe to príde a či to vôbec ustojíme.
