Astronómovia objavili najmladšiu planétu IRAS 04125+2902 b, akú sa nám kedy podarilo objaviť. „Je ešte v plienkach“, hovorí NASA
Americká NASA šťastnou náhodou odhalila najmladšiu exoplanétu, akú sme pozorovali.
Americká vesmírna agentúra, NASA, informuje o vzácnom objekte planéty, ktorá sa z kozmického hľadiska nachádza ešte len “v plienkach”.
Objavená planéta sa označuje ako IRAS 04125+2902 b a výskumníci odhadujú, že má “len” 3-milióny rokov. Možno sa to zdá veľa, no momentálne ide o najmladšiu planétu, akú sme vo vesmíre objavili a astronómovia môžu pozorovať, že je planéta ešte stále žeravá od svojej formácie.
Planéty vznikajú z takzvaného protoplanetárneho disku. Ide o obrovský prstenec hmoty, ktorý pozostáva z plynu a prachu z čias formácie hviezdy. V tomto disku postupne dochádza k drobným kolízia medzi jednotlivými čiastočkami prachu. Tieto kolízie vedú ku vzniku väčších čiastočiek materiálu, ktoré svojou väčšou gravitačnou silou priťahujú ďalšie a ďalšie prachové a plynné častice.
Postupom času vznikne zárodok označujúci sa ako protoplanéta. Keď ubehne ešte nejaký čas, protoplanéta naberie dostatočné množstvo materiálu na to, aby sme ju mohli označovať ako planétu. Keďže nové planéty vznikajú obrovským množstvom menších kolízií, pri ktorých vzniká teplo, novovzniknutá planéta vyzerá ako rozžeravená guľa.
Astronómovia našli výnimku
Ako vysvetľujú výskumníci z NASA, takto mladé planéty bývajú spravidla stále zahalené v zostatku protoplanetárneho disku hviezdy, preto ich nemôžeme dobre pozorovať, no planéta IRAS 04125 je v tomto smere výnimkou. NASA pozorovala planétu v molekulárnom oblaku Taurus, ktorý sa od nás nachádza približne 430 svetelných rokov. Molekulárne oblaky sú regióny vesmíru, kde dochádza ku vzniku obrovského množstva hviezd. Hviezda, okolo ktorej najmladšiu planétu objavili, je len jedna zo stoviek ďalších mladých hviezd.
Neprehliadni
Molekulárne oblaky sú ale významným miestom záujmu. Astronómom totiž ponúkajú informácie o tom, ako sa hviezdy formujú a ako sa v mladosti vyvíjajú.
“Hoci nám molekulárne oblaky ponúkajú množstvo informácií o mladých hviezdach, spravidla to býva tak, že sa musíme vzdať pozorovania mladých planét, ktoré okolo nich môžu obiehať. Najpoužívanejšou metódou objavovania nových planét je takzvaná tranzitná metóda. Tú využívame v prípadoch, keď planéta prejde priamo popred svoju hviezdu a zatieni časť jej žiarenia. Veľmi mladé planéty ale bývajú zahalené protoplanetárnym diskom svojich hviezd,” tvrdí NASA.
Kozmické šťastie
Astronómovia z NASA hovoria, že objavenie tejto novej a mimoriadne mladej exoplanéty bolo hlavne o šťastí. Hviezda, okolo ktorej planéta obieha má stále svoj protoplanetárny disk, no ten sa v okolí planéty ostro deformoval, vďaka čomu ju odhalil našim teleskopom.
Zakrivený protoplanetárny disk je obrovská náhoda, no zároveň je pre nás záhadou. Jedným z vysvetlení môže byť to, že samotná planéta migrovala zo svojho počiatočného miesta a priblížila sa bližšie k svojej hviezde. Problém je, že na to, aby sa planéta tak výrazne posunula zo svojej trajektórie potrebuje iný a veľmi masívny, objekt v sústave. Takýto objekt sme ale zatiaľ neobjavili.
Zdá sa však, že hviezda má vzdialeného spoločníka, ktorý svojou gravitáciou mohol prispieť k deformovaniu protoplanetárneho disku. Opäť ale nejde o dokonalé vysvetlenie, pretože usporiadanie hviezdnych objektov v tejto sústave by malo protoplanetárny disk skôr vyrovnať, nie ho ešte viac deformovať.
Molekulárne oblaky ale bývajú spravidla rušným miestom. Mohlo sa stať, že protoplanetárny disk hviezdy deformoval materiál, ktorý do sústavy prišiel z jej okolia. Výskumníci ale musia vykonať ďalšie modelovanie a pozorovania na to, aby potvrdili, ktorý z načrtnutých scenárov má najväčšiu pravdepodobnosť.
Ďalšie merania odhalili, že planéta má približne tretinu hmotnosti Jupitera, no rovnakú veľkosť. Znamená to, že táto planéta má s najväčšou pravdepodobnosťou nízku hustotu a nafúknutú atmosféru. Nemusí ísť o plynného obra, ale skôr o planétu pripomínajúcu menší Neptún. Astronómovia totiž odhadujú, že svoju nafúknutú atmosféru planéta postupne aspoň čiastočne stratí.
