Archeológovia našli v strede džungle stratené mesto, ktoré bolo jedným z centrov Mayskej ríše: Ocomtún mal dôležitú politickú a kultúrnu funkciu
Výskumníci odhalili nové mayské mesto Ocomtún, ktoré bolo pravdepodobne významným politickým a kultúrnym centrom Mayskej ríše.
V južnej časti mexického štátu Campeche odkryl medzinárodný tím archeológov rozsiahle mayské mesto, o ktorom sa doteraz nevedelo. Leží hlboko v chránenej rezervácii Balamkú, ďaleko od ciest aj moderných sídiel. Nový nález dostal meno Ocomtún, čo v jazyku yucatéckych Mayov znamená „kamenný stĺp“, informujú výskumníci z Gobierno de México.
Názov presne vystihuje to, čo výskumníci našli. Po celom areáli sa nachádzajú valcovité kamenné stĺpy, ktoré kedysi niesli vstupy do horných častí budov. Práve tieto prvky okamžite odlíšili Ocomtún od iných známych mayských miest.
K lokalite sa archeológovia dostali po viac než 60 kilometroch úzkych lesníckych ciest, zarastených hustou vegetáciou. Výpravu viedol slovinský archeológ Ivan Šprajc, ktorý sa dlhodobo venuje málo preskúmaným oblastiam mayských nížin. Objav nadviazal na projekt mapovania centrálnej časti mayského sveta, kde sa doteraz rozprestierali rozsiahle neprebádané územia.
Rozhodujúcu úlohu zohrala technológia LiDAR, ktorá v Mexiku v posledných rokoch mení archeológiu od základov. V džungli Campeche je vegetácia taká hustá, že archeológ môže stáť päť metrov od pätnásťmetrovej pyramídy a vôbec ju nevidieť. Stromy, liany a nánosy pôdy úplne pohltili kamenné stavby.
Mesto ukryté v hustom pralese
LiDAR funguje ako detektív z lietadla. Vysiela milióny laserových pulzov za sekundu, ktoré preniknú pomedzi listy až k zemi a odrazia sa späť. Počítač následne odstráni digitálnu „vrstvu stromov“ a vytvorí presný model terénu. Na ňom sa zrazu objavia pravouhlé tvary budov, námestia a cesty.
Neprehliadni
„Bez LiDARu by sme o existencii takéhoto mesta vôbec netušili,“ uviedol Ivan Šprajc.
Keď tím dorazil priamo na miesto, potvrdil, že nejde o bezvýznamnú osadu. Monumentálne jadro Ocomtúnu pokrýva viac než 50 hektárov a zahŕňa veľké stavby vrátane pyramíd vysokých až 15 metrov. Mesto vyrástlo na vyvýšenej plošine obklopenej mokraďami, čo poskytovalo ochranu aj prístup k vode.
Ocomtún pravdepodobne fungoval ako regionálne centrum počas klasického obdobia mayskej civilizácie medzi rokmi 250 až 1000 nášho letopočtu. Najviac nálezov keramiky pochádza zo 7. a 8. storočia.
„Zatiaľ všetko naznačuje, že išlo o významné sídlo s politickou aj rituálnou funkciou,“ vysvetlil Šprajc.
Dôležitým detailom je astronomická orientácia mesta. Šprajc patrí medzi popredných archeoastronómov a dlhodobo upozorňuje, že Mayovia nestavali mestá náhodne. Budovy v Ocomtúne sa orientujú podľa významných astronomických javov, ako sú východy Slnka počas rovnodenností či letného slnovratu. Takéto usporiadanie fungovalo ako kamenný kalendár, ktorý pomáhal určovať poľnohospodárske cykly a termíny rituálov.
„Architektúra tu plnila aj časomernú funkciu,“ dodáva Šprajc.
Zaujímavý je aj vodný systém mesta. Hoci Ocomtún obklopovali mokrade, pre Mayov predstavovalo najväčší problém obdobie sucha. Riešením boli aguadas, umelo upravené nádrže na zachytávanie dažďovej vody. Bez nich by mesto s takouto rozlohou a hustotou obyvateľstva nemohlo dlhodobo fungovať. Nález Ocomtúnu tak potvrdzuje, že Mayovia dokázali precízne hospodáriť s vodou aj v extrémne náročných podmienkach džungle.
Dôležité politické a kultúrne centrum
Jednou z najvýraznejších častí mesta je juhovýchodný komplex s troma veľkými námestiami, masívnymi budovami a ihriskom na loptovú hru. Medzi hlavnými námestiami sa nachádza súbor nízkych, pretiahnutých stavieb usporiadaných do takmer kruhových línií. Podobné komplexy archeológovia zaznamenali aj v okolí, no ich presná funkcia zatiaľ zostáva otvorená.
„Mohlo ísť o trhoviská alebo priestory komunitných rituálov,“ pripúšťa Šprajc.
Výskum zároveň ukázal, že mesto prešlo výraznými zmenami medzi rokmi 800 a 1000. Menšie svätyne vznikli z materiálu rozobratých starších budov, čo poukazuje na spoločenskú krízu a úpadok moci. Tento proces napokon viedol k výraznému poklesu populácie v celých centrálnych mayských nížinách.
Ocomtún dnes leží ticho pod vrstvami zelene. Jeho kamenné stĺpy, orientácia na oblohu a prepracované vodné hospodárstvo však ukazujú, že aj v zdanlivo prázdnej džungli sa môžu skrývať mestá, ktoré kedysi riadili život celého regiónu.
