AKTUÁLNE: Vedci objavili v mori živočícha, ktorý komunikuje podobným jazykom ako človek. Objav môže prepísať dejiny biológie
Vedci odhalili, že vorvane možno komunikujú jazykom so štruktúrou podobnou ľudskej reči. Najnovší výskum ukazuje, že ich kliky obsahujú formanty, rytmus a pravidlá, ktoré môžu tvoriť akustické slová a vety.
Pod hladinou oceánu sa odohráva komunikácia, o ktorej sme doteraz nemali ani tušenia. Niektorí by povedali, že ide len o sériu kliknutí a zvláštnych úderov, ktoré sa rozliehajú medzi „pláňami“ morského dna. Ale čo ak tieto rytmické zvuky nie sú náhodné? Čo ak ide o systém, ktorý sa dá nazvať jazykom? Nová štúdia medzinárodného tímu vedcov prináša odpoveď, ktorá mení všetko, čo sme si o vorvaňoch doteraz mysleli.
Vorvaň tuponosý, obor s najväčším mozgom zo všetkých živočíchov, obýva tmavé a tiché zákutia oceánu. Desiatky rokov sa jeho komunikácia považovala za akýsi sonar, sériu klikov, ktorými zisťuje polohu koristi alebo sa dorozumieva s členmi skupiny. Napriek tomu sa vedci nikdy nezbavili dojmu, že za touto akustickou mozaikou sa ukrýva čosi viac. Najnovší výskum podporený umelou inteligenciou naznačuje, že mali pravdu.
Tím bioakustikov analyzoval tisíce hodín záznamov z rôznych oceánskych oblastí. Pomocou presných algoritmov rozložili jednotlivé kliky na frekvenčné zložky a zistili, že sú systematicky usporiadané. Spektrálna analýza ukázala, že tieto zvuky sa nevyskytujú náhodne. Práve naopak, majú diskrétne hranice, akoby išlo o akustické „písmená“. Každé z nich nesie špecifický zvukový podpis, ktorý sa v rámci skupiny opakovane používa.
Začneme konečne rozumieť zvieratám?
Najšokujúcejšia časť výskumu však prišla až neskôr. Vedci v týchto akustických kódoch identifikovali jav známy z ľudskej reči, formanty. Ide o rezonančné frekvencie, ktoré v ľudskej reči vytvárajú rozdiel medzi samohláskami. Objavenie takto presne formovaných frekvencií v hlase vorvaňa znamená, že tieto zvieratá dokážu cielene meniť tvar zvukového signálu. Nie je to len ozvena pohybu, ale riadený prejav, dôkaz vedomého prenosu informácií.
„To, čo sme kedysi pokladali za jednoduché sonarové kliky, sa zrazu javí ako zložitý fonetický systém,“ uviedol jeden z členov výskumného tímu.
Analýza ukázala, že jednotlivé akustické jednotky sa dajú kombinovať do väčších celkov a vytvárať prekvapivo bohatú paletu „významov“. Predstav si to ako jazyk, ktorý nie je založený na slovách, ale na tónoch, rezonanciách a rytmických vzoroch.
Neprehliadni
Aby bolo možné túto zložitú akustickú architektúru pochopiť, vedci vyvinuli novú vizualizačnú techniku. Každý zvuk sa na obrazovke zobrazí ako farebný odtlačok so stovkami frekvenčných detailov. Práve v týchto vzoroch sa začína odhaľovať čosi, čo by sa dalo označiť ako gramatika s pravidlami, podľa ktorých sa kliky a formanty spájajú. Ak sa potvrdí, že tieto kombinácie tvoria stabilné „slová“ alebo „vety“, pôjde o historický prelom v chápaní inteligencie mimo tej našej ľudskej.
Bude možné s nimi komunikovať?
Vorvaň by bol prvým známym živočíchom, u ktorého sa podarilo preukázať systematickú jazykovú štruktúru. Takýto objav má dopad nielen na vedu, ale aj na naše vnímanie planéty. Ak tieto tvory v hlbinách medzi sebou komunikujú jazykom s pravidlami, intonáciou a možno aj významovými väzbami, potom sme možno nikdy neboli jediní, kto na Zemi „rozpráva“.
Znamená to, že sa približujeme k možnosti skutočného rozhovoru so zvieraťom, ktoré žije desiatky kilometrov pod hladinou. V ére, keď sa ľudstvo snaží kontaktovať mimozemské civilizácie, to vyzerá, že prvý kontakt nepríde z hviezd, ale z oveľa bližšieho miesta – z oceánu. A možno to bude práve vorvaň, kto nám raz položí otázku: „Čo to sakra robíte s planétou?“
