Ako sa z najväčšej konšpirácie stala realita: Niečo sa deje s internetom. Umiera pred našimi očami a my sa len prizeráme
Umelá inteligencia mení internet rýchlejšie, než si uvedomujeme. Výskumníčka Mimi Mihăilescu upozorňuje, že online priestor zaplavuje syntetický obsah, ktorý oslabuje dôveru v skutočnosť a mení spôsob, akým funguje demokratická diskusia.
Predstav si, že otvoríš internet a polovica ľudí, s ktorými diskutuješ, vôbec neexistuje. Žiadne profily, žiadne názory, žiadni nahnevaní diskutéri. Len algoritmy, ktoré majú vytvárať pocit, že si obklopený inými občanmi.
Táto myšlienka by kedysi patrila na konšpiračné fóra, no dnes sa k nej vracajú seriózni výskumníci. A čo je na tom najhoršie, niektoré časti sú desivo blízko realite.
Mimi Mihăilescu upozorňuje, že takzvaná Dead Internet Theory sa z okrajovej konšpirácie premenila na varovný model, ktorý pomáha pochopiť svet, v ktorom už nevieme, komu veríme.
Internet sa mení rýchlejšie, než si stíhame uvedomiť
Začína sa to nenápadne. Pár generovaných obrázkov, zopár fejkových profilov, niekoľko zvláštnych komentárov, ktoré znejú ako ľudia, no zároveň trochu inak.
Lenže práve tu je problém. Dnes už nedokážeme s istotou povedať, ktoré politické názory vznikli prirodzene a ktoré vytvorili stroje. Internet je zaplavený obsahom, ktorý nebol napísaný človekom, no tvári sa tak dobre, že bežný používateľ nemá šancu spoznať rozdiel.
Neprehliadni
Podľa Mihăilescu sa tým nerodí len problém dezinformácií. Prichádza oveľa nebezpečnejší jav. Vzniká syntetická verejnosť, v ktorej nie je jasné, kto je skutočný občan a kto len simulácia komunikácie.
Ako vznikla myšlienka mŕtveho internetu
Dead Internet Theory sa objavila koncom roka 2010 na okrajových fórach. Tvrdila, že približne od roku 2016 začal internet zaplavovať automatizovaný obsah, ktorý prekryl skutočné diskusie.
Zo začiatku to znelo absurdne. No postupne začali pribúdať dôkazy, ktoré už neboli len konšpiračnou fantáziou.
Počas brexitu v roku 2016 pochádzala väčšina politickej aktivity na sociálnych sieťach z automatizovaných účtov.
Pri amerických voľbách sa ruské botnety vydávali za skutočných Američanov a vytvárali umelé diskusie o Black Lives Matter či policajnej brutalite, aby zvyšovali napätie.
Google sám priznal, že jeho výsledky vyhľadávania sú preplnené stránkami, ktoré pôsobia, akoby boli vytvorené pre algoritmy a nie pre ľudí.
Umelá inteligencia mení politiku, no inak, než si myslíme
Veľká časť obáv znie takto: AI zmanipuluje voľby, zmení verejnú mienku a ovládne politiku.
Ale výskumy naznačujú niečo iné.
Aj keď ruské zásahy v roku 2016 vyvolali chaos, žiadne merania neukázali, že by výrazne zmenili postoje voličov. Podobne to dopadlo aj v roku 2024, keď sociálne siete zaplavili syntetické politické fotografie, videá, príspevky a deepfaky.
Skutočná hrozba nie je v tom, že AI zmení náš názor. Skutočná hrozba je, že prestaneme veriť tomu, že pravda vôbec existuje.
Ak každý obrázok môže byť falošný, každá nahrávka sfalšovaná a každý komentár môže byť bot, strácame spoločný bod, od ktorého sa môžeme odraziť.
Prečo to ohrozuje demokraciu
Nemecký filozof Jürgen Habermas definoval demokraciu ako diskusiu medzi občanmi, ktorí zdieľajú spoločnú realitu.
Lenže ak polovica online komunikácie pochádza od strojov, potom nejde o verejnú diskusiu, ale o ilúziu verejnej diskusie.
Algoritmy navyše vytvárajú spätnú slučku, ktorá syntetický obsah posilňuje. Keď boty nafúknu príspevok, algoritmy ho ukážu ďalším štyrom miliónom ľudí. Vzniká dojem, že určitý názor je populárny, aj keď v skutočnosti môže pochádzať z pár riadkov kódu.
Odborníci to nazývajú algoritmický autoritarizmus. Nejde o diktatúru. Ide o nenápadné riadenie pozornosti, ktoré určuje, čo vidíš, čo čítaš a čo si myslíš, že si myslia ostatní.
Prečo nestačí bojovať s deepfakmi technológiou
Sociálne siete sa snažia zaviesť watermarky, označovanie syntetického obsahu či automatické fact checking mechanizmy.
Podľa Mihăilescu je to však iba kozmetika.
Problém nie je v deepfakoch. Problém je v tom, že platformy sú postavené tak, aby zvýhodňovali konflikt, šok, emócie a polarizáciu.
Ak algoritmus odmeňuje najkonfliktnejší obsah, deepfake je len ďalším nástrojom, ktorý tam zapadne ako uliaty.
Ak má demokracia prežiť digitálnu éru, bude musieť prehodnotiť samotné fungovanie platforiem. Nie ako súkromných firiem, ale ako priestorov, ktoré majú priamy vplyv na verejnú diskusiu.
Je internet mŕtvy alebo ešte žije
Podľa Mihăilescu internet nezomrel. No zomiera schopnosť spoločnosti ovládať digitálne platformy demokratickým spôsobom.
Kým budú tieto systémy navrhnuté pre zisk a nie pre kvalitu informácií, bude internet stále viac pripomínať simuláciu diskusie, v ktorej ľudia strácajú hlas pod záplavou umelej aktivity.
A to je oveľa nebezpečnejšie než akýkoľvek deepfake.
