Ak mimozemšťania medzi sebou komunikujú, astronómovia tvrdia, že ich môžeme zachytiť novým spôsobom. Šanca je až 33 percent
Nová technika astronómov ukazuje, že mimozemské civilizácie môžeme odhaliť aj vtedy, keď komunikujú len medzi svojimi planétami. Planetárne okultácie môžu prezradiť presakujúce rádiové signály, ktoré dnešné teleskopy takmer nevidia, no budúce observatóriá už áno.
Ak by sa mimozemšťania rozprávali medzi dvoma svojimi planétami, existuje malá šanca, že ich pri tom „načapeme“. Znie to ako sci-fi, ale podľa novej vedeckej štúdie, na ktorú upozornil portál Popular Mechanics, na to máme reálnu metódu. A čo je ešte zaujímavejšie, prišli na ňu výskumníci z Penn State University, ktorí ukázali, že naša civilizácia už dnes disponuje technológiami, ktoré by takéto „presakujúce“ signály mohli zachytiť. Toto všetko sa odohráva pri zvláštnom vesmírnom jave, ktorý sa volá planetárna okultácia.
Keď jedna planéta zakryje druhú. Pre nás to môže byť kozmické okno
Planetárna okultácia je moment, keď z nášho pohľadu jedna exoplanéta prechádza pred inou. Nejde o nič magické, je to čistá geometria. Predstav si to ako situáciu, keď stojíš pred dvoma lampami: bližšia lampu tú vzdialenejšiu čiastočne zakryje, ale svetlo z nej stále presvitá okolo okrajov. V astronómii je to podobné. Ak by na tej vzdialenejšej planéte existovala civilizácia, ktorá práve vysiela úzkopásmový rádiový signál (napríklad aby komunikovala so sondou alebo so svojou „sesterskou“ planétou), časť tohto signálu sa môže doslova preliať cez okraj zakrývajúcej planéty.
A presne tento presakujúci signál môžeme pozorovať zo Zeme. V tom je celá pointa novej techniky, ktorú testoval tím okolo astronóma Nicka Tusayho.
Prečo práve úzkopásmový signál? Lebo v prírode neexistuje
Štúdia vychádza z jednoduchého faktu: úzkopásmový rádiový signál nemá prírodný pôvod. Nevyrobia ho hviezdy, magnetary ani čierne diery. Poznáme jedného jediného tvorcu takýchto signálov: technologickú civilizáciu. NASA ich používa napríklad pri komunikácii so sondami cez svoju sieť Deep Space Network.
Ak by sme takýto signál zachytili z oblasti, kde práve prebieha planetárna okultácia, jeho pôvod by bol jednoznačný: musel by byť umelý. A presne to sa výskumníci pokúsili otestovať v známom systéme TRAPPIST-1.
Neprehliadni
TRAPPIST-1: systém planét, kde sa toho deje veľa
TRAPPIST-1 je pre astronómov hotový poklad. Má až sedem planét, ktoré obiehajú blízko seba a takmer v jednej rovine. Pre nás to má jednu výhodu: planetárne okultácie tam nastávajú často a dajú sa presne predpovedať. To výskumníci využili a 28 hodín sledovali tento systém pomocou Allenovho teleskopického poľa.
Získali viac než 25 miliónov kandidátnych signálov, z čoho po prísnom filtrovaní zostalo už len niečo vyše 11-tisíc. Tie následne ručne prezreli, a hoci našli množstvo zaujímavých prípadov počas okultácií, žiadny signál nemal umelý pôvod.
To však neznamená, že tam nič nie je. Znamená to len to, že ak tam civilizácia vysiela, robí to buď slabšie, menej často alebo na inom princípe, než aký zatiaľ dokážeme zachytiť.
Fyzika za tým: ako by sme také signály vlastne počuli?
Rádiové vlny sa šíria rovnako ako svetlo, sú to elektromagnetické vlny. Keď mimozemská civilizácia vysiela úzkopásmový signál, je to akoby sústredila energiu do jedinej presnej frekvencie. Na pozadí vesmíru, ktorý je plný širokopásmového šumu, takýto signál pôsobí ako tenká, ostrá čiara, ktorú si naše prístroje vedia všimnúť.
Počas okultácie sa signál čiastočne blokuje, ale jeho presakujúca časť sa k nám dostane „bokom“. Teleskop ju zachytí ako veľmi slabú čiaru na konkrétnej frekvencii. Lenže práve tieto slabé signály často miznú v rušení, a to je jeden z dôvodov, prečo je táto metóda náročná.
Aká je šanca, že niečo zachytíme?
Výskumníci porovnali svoje zistenia s tým, čo robíme my, konkrétne s tým, ako NASA vysiela signály na Mars. Jej sieť Deep Space Network vysiela približne 30 až 35 % všetkého času. Ak by mimozemšťania robili niečo podobné, šanca, že zachytíme ich signál počas jednej okultácie, je asi 33 %.
Aby sme teda mali „slušnú šancu“, bolo by treba odsledovať minimálne tri takéto okultácie pre každú dvojicu planét. A to je len začiatok, faktorov, ktoré nepoznáme, je ešte veľa.
Prečo naše teleskopy stále nič nevidia? Skutočný dôvod ťa možno prekvapí
Dnešné teleskopy sú na to jednoducho slabé. Allenovo pole by zachytilo len vysielače s výkonom na úrovni desiatok terawattov, teda výkonov, ktoré ďaleko presahujú našu pozemskú techniku. Bežná ľudská komunikácia v rámci DSN je pre takýto systém prakticky neviditeľná.
Dobrá správa je, že prichádza Square Kilometer Array, nový gigantický rádioteleskop, ktorý bude všetko toto robiť oveľa presnejšie. A práve on môže byť tým, kto nám prvýkrát umožní zachytiť signál, ktorý nebude možné vysvetliť ničím prirodzeným.
Čo to celé znamená pre hľadanie mimozemšťanov? Odpoveď je prekvapivo povzbudivá
Táto nová metóda ukazuje, že pri hľadaní mimozemšťanov nemusíme čakať, že pošlú signál priamo na Zem. Môžeme sa pozerať na to, čo vzniká náhodou, na presakujúce signály, ktoré putujú medzi ich vlastnými planétami. Štúdia z Penn State University tak otvára úplne nové možnosti, ako pátrať po technologických civilizáciách bez toho, aby o nás museli vôbec vedieť.
Vesmír je obrovský a tichý. Ale možno nie je tichý preto, že v ňom nikto nie je. Možno len počúvame nesprávnym spôsobom, a práve planetárne okultácie môžu byť miestom, kde sa po prvý raz ozve hlas niekoho iného.
