AI práve prešla slávnym Turingovým testom prekvapivo presvedčivo. Ľudia ju považovali za človeka častejšie než reálnych účastníkov
Umelá inteligencia v novom Turingovom teste presvedčila ľudí, že je človek. Výsledky ukazujú, ako ľahko môžu moderné AI modely pôsobiť dôveryhodne v bežnej online komunikácii.
Umelá inteligencia dostala ďalší zaujímavý vývojový míľnik. Nová štúdia ukázala, že moderné jazykové modely dokázali v špecifických podmienkach presvedčiť ľudí o tom, že sú skutočnými osobami. A čo je ešte zaujímavejšie, jeden z modelov uspel častejšie než ľudia, s ktorými ho výskumníci porovnávali.
Výsledky sa týkajú takzvaného Turingovho testu. Ide o jeden z najznámejších experimentov v oblasti umelej inteligencie. Britský matematik Alan Turing ho navrhol už v roku 1950 ako jednoduchý spôsob, ako zistiť, či sa stroj dokáže správať natoľko ľudsky, že človek nespozná rozdiel.
Princíp je jednoduchý. Hodnotiteľ vedie textový rozhovor s dvoma účastníkmi, jeden z nich je človek a druhý počítačový systém. Po skončení konverzácie musí rozhodnúť, kto z dvojice bol človek. Práve tento experiment zopakovali vedci zo Stony Brook University a UC San Diego, informuje portál BGR. Do testov zapojili stovky dobrovoľníkov a niekoľko rôznych modelov umelej inteligencie. Každý rozhovor trval päť minút a prebiehal výhradne cez textové správy.
Najväčšiu pozornosť si získal model GPT-4.5 od OpenAI. Hodnotitelia ho označili za človeka v 73 percentách prípadov. Takýto výsledok znamená, že počas krátkych textových rozhovorov dokázal pôsobiť presvedčivejšie než mnohí ľudskí účastníci.
Zaujímavé však je, že nie všetky modely dosiahli podobný úspech. Model LLaMa 3.1 skončil len mierne nad hranicou náhody s úspešnosťou 56 percent. Ďalšie systémy dopadli výrazne horšie. GPT-4o získal iba 21 percent a legendárny chatbot ELIZA, ktorý vznikol ešte v 60. rokoch minulého storočia, skončil na úrovni 23 percent.
Neprehliadni
Samotné čísla nehovoria podľa autorov celý príbeh
Výskumníci totiž zistili, že najlepšie výsledky neprišli automaticky, ale keď modely dostali špecifickú úlohu, napríklad vystupovať ako mladí, introvertní ľudia, ktorí trávia veľa času na internete. Práve táto konkrétna osobnosť zrejme výrazne pomohla ich presvedčivosti.
To znamená, že štúdia nepreukázala vznik všeobecnej umelej inteligencie ani schopnosť strojov dokonale napodobniť kohokoľvek. Ukázala ale to, že ak model dostane vhodne nastavenú rolu a vedie krátky textový rozhovor, do tejto role sa vie oprieť viac a pôsobiť teda viac ľudskejšie, pričom bez tejto role by človek ľahšie zistil, že sa rozpráva s AI.
Autori zároveň upozornili aj na ďalší dôležitý problém, Turingov test nie je úplne objektívny nástroj. Výsledok závisí od človeka, ktorý rozhovor hodnotí, aj od kvality druhého ľudského účastníka. Dvaja rôzni hodnotitelia môžu po tom istom rozhovore dospieť k odlišným záverom.
Výskumníci varujú, že presvedčivá AI môže viesť k ťažko odhaliteľným podvodom
Napriek tomu ide o výsledok, ktorý vyvoláva viacero otázok. Ak sa umelá inteligencia dokáže vydávať za človeka v bežnej konverzácii, komplikuje to rozpoznávanie podvodov, falošných profilov či manipulatívnej komunikácie na internete.
Dnes už nie je problém vytvoriť účet na sociálnej sieti, ktorý vedie celé rozhovory bez zásahu človeka. Podobné systémy zvládnu odpovedať na správy, reagovať na komentáre a budovať dôveru. Ak navyše dokážu prejsť testom určeným práve na odhalenie strojov, hranica medzi človekom a algoritmom sa pre bežného používateľa opäť o niečo viac rozmaže.
Na druhej strane netreba z týchto výsledkov vyvodzovať väčšie závery, než aké štúdia skutočne priniesla. Výskumníci netvrdia, že umelá inteligencia získala vedomie ani že rozumie svetu rovnakým spôsobom ako človek. Test ukázal iba to, že počas krátkej písomnej komunikácie dokáže za určitých okolností pôsobiť veľmi presvedčivo.
Zároveň veľa modelov stále spustí kvalitu svojej „fasády“ pri dlhších rozhovoroch, čiže aspoň zatiaľ sa nemusíš báť, že by si sa rozprával s niekým celé týždne a až potom zistil, že to bola AI.
