Afrika sa trhá na dve časti. Pod miestom, ktoré preslávili fosílie našich predkov, sa začal proces, ktorý raz môže vytvoriť nový oceán
Afrika sa vo svojej východnej časti pomaly trhá. Nový výskum ukazuje, že zemská kôra pod Turkana Rift je tenšia, než vedci čakali, a raz môže vzniknúť nový oceán.
Keď sa pozrieš na mapu Afriky, pôsobí ako jeden pevný kontinent. V skutočnosti však jej východná časť už milióny rokov pracuje, praská a pomaly sa od zvyšku pevniny oddeľuje. Nie je to niečo, čo by človek dokázal vidieť počas života. V geologickom meradle však ide o obrovský proces, ktorý raz môže úplne prekresliť mapu východnej Afriky. Vedci z Columbia University teraz zistili, že v jednej z najdôležitejších oblastí je tento rozpad pokročilejší, než sa doteraz predpokladalo.
Reč je o regióne Turkana Rift, ktorý sa rozprestiera medzi Keňou a Etiópiou. Ide o širokú prepadlinu, kde sa zemská kôra naťahuje podobne ako materiál, ktorý ťaháš z oboch strán. Táto oblasť má približne 500 kilometrov a je súčasťou oveľa väčšieho Východoafrického riftu, ktorý sa tiahne od Etiópie až po Mozambik. Práve tu sa Afrika veľmi pomaly otvára a raz môže dať vzniknúť úplne novému oceánu.
Zemská kôra pod Turkana Rift sa stenčuje ako karamelka
Predstav si karamelku, ktorú ťaháš za oba konce. Uprostred sa začne zužovať a predlžovať, zatiaľ čo jej hrubšie konce zostávajú takmer rovnaké. Podobne sa správa aj zemská kôra v oblasti Turkana Rift, len namiesto sekúnd ide o proces, ktorý trvá milióny rokov. Čím je kôra tenšia, tým je slabšia a tým ľahšie sa v nej sústreďuje ďalšie napätie.
Výskumníci použili seizmické merania a zistili, že kôra v centre riftu má už len približne 13 kilometrov. To je dramatický rozdiel oproti oblastiam ďalej od stredu riftu, kde má zemská kôra viac než 35 kilometrov. Takéto stenčovanie geológovia nazývajú „necking“, teda fázu, pri ktorej sa kontinentálna kôra naťahuje, zužuje a pripravuje na ďalšie trhanie.
„Zistili sme, že riftovanie je v tejto oblasti pokročilejšie a zemská kôra je tenšia, než si vedci doteraz uvedomovali. Východná Afrika je v procese trhania kontinentu ďalej, ako sme si mysleli,“ hovorí Christian Rowan z Columbia University.
Turkana Rift dosiahol fázu, v ktorej sa zemská kôra trhá oveľa ľahšie
Čím je zemská kôra tenšia, tým horšie odoláva napätiu, ktoré vzniká pri pohybe tektonických dosiek. Dá sa to predstaviť ako kus látky alebo plastu, ktorý sa na jednom mieste stenčí. Práve tam sa potom začne trhať najľahšie. Vedci preto tvrdia, že Turkana Rift sa dostal do veľmi pokročilej fázy, v ktorej sa napätie už nerozkladá rovnomerne, ale sústreďuje sa najmä do osi riftu.
Neprehliadni
Africká tektonická doska a Somálska doska sa v tejto oblasti od seba vzďaľujú rýchlosťou približne 4,7 milimetra ročne. Pre človeka je to takmer nepostrehnuteľný pohyb, menší než rast nechtu za niekoľko týždňov. Lenže v geologickom čase, kde sa krajina mení počas miliónov rokov, ide o tempo, ktoré dokáže postupne oslabiť celý kontinentálny blok.
„Dostali sme sa na kritický prah oslabovania zemskej kôry. Myslíme si, že práve preto je táto oblasť náchylnejšia na budúce oddelenie,“ vysvetľuje geofyzička Anne Bécel.
Nový oceán vo východnej Afrike nevznikne zajtra, no tento proces už beží milióny rokov
Turkana Rift sa nezačal trhať len nedávno. Podľa výskumníkov sa táto časť východnej Afriky začala otvárať približne pred 45 miliónmi rokmi. Výrazné stenčovanie zemskej kôry sa však podľa nich rozbehlo až oveľa neskôr, približne pred 4 miliónmi rokov, po období rozsiahlej sopečnej aktivity v regióne. Nejde teda o náhlu katastrofu, ale o extrémne pomalý tektonický proces, ktorý mení kontinent krok za krokom.
Úplný rozpad východnej Afriky ešte potrvá veľmi dlho. Vedci hovoria o ďalších miliónoch rokov, kým sa rift môže posunúť do fázy označovanej ako oceanization, teda oceanizácia. Vtedy sa cez oslabenú a popraskanú kôru začne vo väčšom množstve tlačiť magma, ktorá vytvorí nové oceánske dno. Ak sa tento scenár naplní, do vznikajúcej prepadliny sa neskôr môže dostať voda z Indického oceánu a medzi oddelenými časťami Afriky vznikne nový oceán.
Výskumníci zároveň našli dôkazy, že oblasť zažila aj starší pokus o rifting. Ten síce neskončil úplným rozpadom kontinentu, no zanechal po sebe oslabenú a stenčenú zemskú kôru. Práve to mohlo pripraviť podmienky pre dnešný vývoj v Turkana Rift. Kontinenty sa teda nemusia rozpadať jedným jednoduchým ťahom. Niekedy ich oslabujú staršie aj novšie zlomy, ktoré sa po miliónoch rokov spoja do jedného veľkého geologického procesu.
Turkana Rift možno nebol len kolískou ľudstva, ale aj ideálnym miestom na zachovanie fosílií
Turkana Rift nie je známy iba tým, že sa pod ním stenčuje zemská kôra. Táto oblasť patrí aj medzi najdôležitejšie miesta pre výskum ľudskej evolúcie. Za posledné 4 milióny rokov sa tu našlo viac ako 1 200 fosílií hominínov, teda našich dávnych predkov a ich príbuzných. To predstavuje približne tretinu všetkých takýchto nálezov v Afrike. Aj preto mnohí odborníci Turkana Rift dlho vnímali ako mimoriadne dôležité centrum vývoja človeka.
Nový výskum však naznačuje aj inú možnosť. Po rozsiahlej sopečnej aktivite približne pred 4 miliónmi rokov sa v oblasti rozbehlo výraznejšie stenčovanie zemskej kôry. Krajina začala klesať a vo vznikajúcej priehlbine sa rýchlo ukladali jemnozrnné sedimenty. Tie si môžeš predstaviť ako prírodnú ochrannú vrstvu, ktorá dokáže zakryť kosti, zuby či odtlačky skôr, než ich zničí voda, vietor alebo rozklad.
„V tejto oblasti sa vytvorili vhodné podmienky na zachovanie súvislého fosílneho záznamu,“ poznamenáva Rowan.
To mení pohľad na slávu Turkany. Je možné, že táto oblasť nebola výnimočná len tým, že sa tu naši predkovia vyvíjali intenzívnejšie než inde. Rovnako dôležité mohlo byť to, že miestna geológia jednoducho lepšie uchovala ich stopy. Inde mohli podobné fosílie vzniknúť tiež, no príroda ich medzičasom zničila, odniesla alebo prekryla tak hlboko, že ich dnes nevidíme.
Turkana Rift ukazuje, ako sa kontinent trhá ešte pred vznikom nového oceánu
Turkana je pre vedcov výnimočná tým, že nejde o dávno skončený geologický príbeh. Proces tam stále prebieha. Ide o prvý známy aktívny kontinentálny rift, kde vedci vidia fázu výrazného stenčovania zemskej kôry. Nie sú to len stopy po dávnej minulosti. Zem sa tam stále mení, len tak pomaly, že si to človek počas jedného života nemá šancu všimnúť.
Táto oblasť ukazuje, čo sa deje s kontinentom ešte predtým, než sa úplne roztrhne a začne sa vytvárať nové oceánske dno. Podobné procesy kedysi formovali pobrežia a morské panvy po celom svete, no dnes ich väčšinou vidíme až ako hotový výsledok. V Turkane majú vedci možnosť sledovať jednu z kľúčových fáz priamo počas jej vývoja.
Celý príbeh je však zaujímavý aj preto, že nekončí pri geológii. Pohyb tektonických dosiek menil výšku krajiny, smerovanie riek, ukladanie sedimentov aj podmienky, v ktorých sa zachovali fosílie našich predkov. Turkana tak nie je len miestom, kde sa dá pozorovať budúci rozpad Afriky. Je aj pripomienkou, že pomalý pohyb Zeme môže rozhodnúť o tom, ktoré kapitoly života sa zachovajú a ktoré navždy zmiznú.
